Psychohygienická funkcia rodiny spočíva v upevňovaní psychického a fyzického zdravia svojich členov. Rodina by mala prispievať k upevňovaniu celkového psychického zdravia spoločnosti.

Emocionálna funkcia je považovaná za najdôležitejšiu a nezastupiteľnú funkciu rodiny. Kladné citové vzťahy medzi rodičmi, rodičmi a deťmi, súrodencami navzájom, vzťahy k starým rodičom a iným príbuzným sú dôležitým predpokladom rozvoja vlastnej emocionality dieťaťa.

Rodina zabezpečuje dieťaťu lásku, bezpečnosť, pochopenie a uznanie. Kde tento emocionálny podklad chýba, nastáva citová deprivácia a frustrácia.

Nezriedka dochádza k vážnym deformáciám v psychosociálnom vývine človeka. Osobitný dôraz sa kladie na emocionálnu väzbu dieťaťa k matke v najútlejšom období jeho života. Šťastní rodičia vychovávajú zvyčajne šťastné deti, ale platí to aj naopak. Citové resp. výchovné zlyhanie rodiny je v úzkej súvislosti so vznikom deviantných foriem správania u detí ako sú delikvencia, kriminalita, patologické závislosti a pod.