Rodina je primárnym socializačným činiteľom, kladie základ osobnosti človeka. Je modelovou dielňou ľudského správania, a preto správanie, ktoré si človek osvojí v rodine prenáša aj do iných sociálnych skupín.

Sekundárne socializačné činitele, včítane školy, sú vo veľkej miere závislé na výsledkoch prvej socializácie detí v rodine.

Diferencovaná kvalita rodinnej výchovy a socializácie sa odráža aj v rôznej kvalite sociálnej adaptácie a správania detí v škole a v iných výchovných inštitúciách. Na procese socializácie v rodine sa podieľajú viaceré faktory, resp. socializačné činitele. Patria k nim:
• kultúrne podmienky,
• demografické podmienky,
• ekonomické podmienky.

Kultúrne podmienky v rodine :
V rámci nich zohráva najvýznamnejšiu úlohu výchovné pôsobenie rodičov, ich vzdelanie a povolanie, zvyky, tradície a celkový „morálny kódex správania rodiny", vplyv masovokomunikačných prostriedkov, knižnica v rodine, životný štýl rodiny, kultúrne aktivity rodiny, spôsob trávenia voľného času, hodnotová orientácia členov rodiny a pod.

Demografické podmienky v rodine :
V tomto smere má významnú úlohu najmä štruktúra rodiny, početnosť rodiny, vzťahy v rodine, vek rodičov.
Z hľadiska demografických faktorov zohráva významnú úlohu v socializačnom procese kvalita medziľudských, najmä citových vzťahov medzi rodičmi navzájom a rodičmi a deťmi (bližšie Hroncová, 1996, s.56-57).

Ekonomické podmienky :
Medzi ekonomické podmienky možno zaradiť najmä lokalitu rodiny (mesto - vidiek), spôsob bývania, finančný rozpočet, zamestnanie, resp. zamestnanosť rodičov, životný štandard rodiny, vybavenosť prostriedkami dlhodobej spotreby najmä informačnými médiami a pod.