Problémy v rodine podnikateľa

V narušených a rozvedených rodinách, rodinách alkoholikov, delikventov, recidivistov, nezamestnaných, v súčasnosti aj podnikateľov, nepriaznivo pôsobí i nejednotná výchova.

Stavy úzkosti, vyčerpanosti, rozčúlenia a hnevu sa prenášajú aj na deti. Je chybou domnievať sa, že dieťa tomu nemôže rozumieť.

Čím je mladšie, tým citlivejšie reaguje, je bezbrannejšie a zraniteľnejšie. Nesprávne výchovné postupy, nejednotnosť, nedôslednosť, podceňovanie schopností dieťaťa, nedostatok uznania, jednostranné používanie telesných a psychických trestov pôsobí na dieťa traumatizujúco.

-Problémy v rodinách podnikateľov
Na Slovensku jedným z nových druhov rodín sú rodiny podnikateľov a živnostníkov.

Podnikateľská rodina je poznačená väčším pracovným tempom, stresom, orientáciou na konzumný spôsob života a menším dôrazom na sociálne istoty.

Kladie vyšší dôraz na vzdelanie, preto sú deti lepšie pripravené zvládnuť podmienky vzdelávania a spoločenských konvencií.
Na druhej strane môže v takýchto rodinách vplyvom pracovnej vyťaženosti chýbať citová väzba.

Vyskytuje sa nízka participácia otca na výchove, resp. pracovná zaneprázdnenosť rodičov môže u detí viesť k dlhodobej frustrácii až citovej deprivácii. Nároky pracovných podmienok vedúce často až k „posadnutosti prácou" (workoholizmus), nachádzajú rodinu nepripravenú zvládnuť tieto dôsledky.

V pracovne exponovanej rodine je dieťa izolovanejšie od rovesníkov, vyrastá bez súrodencov, často sa vyskytujú nevhodne podnecujúce faktory, ktoré podporujú uprednostňovanie hmotného zabezpečenia a materiálnych hodnôt pred osobným vzťahom a citovými väzbami.

Dnešné podnikateľské rodiny sa vracajú k tradičnému rodovému správaniu, kde muž zarába a žena sa stará o domácnosť a výchovu detí.

Neprítomnosť otca v rodine však môže viesť až k rozpadu rodiny. Zvady, manželská nevera, rozvody, trestná činnosť rodičov spätá s nekalým podnikaním spôsobuje stratu rodičovskej autority a odvrátenie sa dieťaťa od rodiny, ba môže skončiť svoj život aj na ulici.

Deti z rozháraných alebo neúplných rodín potom majú bližšie k samovražednému správaniu sa než deti z harmonického výchovného prostredia.

Ak obaja rodičia podnikajú, buď výchovu celkom zanedbajú a nevytvoria s dieťaťom žiadnu väzbu alebo vynahrádzajú svoju častú zaneprázdnenosť darmi, či prehnanou starostlivosťou.

Oba smery vedú u detí k symptómom ako je nedostatok empatie, neschopnosť vytvárania vzťahov a hľadania náhradných väzieb mimo rodiny - vytváranie bánd, alkoholizmu, narkománii a hazardným hrám.

V dnešnej dobe vstupuje do výchovného procesu pôsobenie masmédií, najmä v rodinách vyšších vrstiev, kde má dieťa vlastný televízor, počítač a prístup k internetu a ak zaneprázdnení rodičia nechajú dieťaťu úplnú voľnosť vo výbere programu, môžu mať tieto prostriedky negatívny vplyv na jeho morálku

(relativizácia hodnôt a negatívne ponuky z oblasti konzumnej kultúry - drogy, neviazaná sexualita, násilie, pornografia, ľahostajnosť k práci, prospechárstvo, ziskuchtivosť, podvody a trestná činnosť).

Zdravá rodina žije spoločenskými problémami rovnako ako zdravá spoločnosť stojí na rodinnom základe.

V rodine sa učí človek prekonávať aj rozpory, zosúladiť odlišné stanoviská, syntetizovať mužský a ženský pohľad na život.

Zmeny, ktoré dnešná doba prináša nie sú v oblasti výchovy také priaznivé ako v minulosti. Vyspelá spoločnosť hodnotí vyššie ľudí, ktorí sa angažujú v pracovnej oblasti, „robia kariéru", ako tých, ktorí namiesto budovania vlastnej kariéry venujú svoju energiu výchove a starostlivosti o svoje deti.

Spoločnosti, resp. organizácie, zahraničné firmy na Slovensku sú zamerané na výkony, ktoré sú časovo náročné, odčerpávajú rodine spoločne strávený čas a zabúdajú na to, že rodina je pre dieťa vzorom fungovania spoločnosti.

Najdôležitejšie v rodine by mala byť láska, istota, uznanie a viera vo všetkých členov, bez ohľadu na ich spoločenské uplatnenie a kariéru (Štúr, I. 1996).