Je známe, že v mnohých rómskych rodinách sa uznávajú také morálno-spoločenské normy, ktoré nie sú v súlade so všeobecne uznávaným systémom morálnych hodnôt v spoločnosti, okrem iného, aj nezáujem rodičov o vzdelanie svojich detí.

S takými návykmi a hodnotami prichádzajú rómske deti aj do školy. Rómske dieťa si neuvedomuje, či je jeho správanie a konanie správne alebo nie, pretože ho rodina k tomu nevedie a o to je zložitejší adaptačný proces rómskych detí v škole.

Treba si uvedomiť, že rómske rodiny poskytujú svojim deťom málo podnetné rodinné prostredie, kde sú životné, psychické, sociálne a vývinové potreby nedostatočne saturované.

Je tu odlišný rečový vývin, odlišná funkcia rodinnej výchovy, predsudky okolia, ale aj invalidita a vysoká nezamestnanosť živiteľov rodín.

Viaceré výskumy poukázali na to, že rómske deti zo znevýhodneného sociálneho prostredia na základe kalorický a biologicky nedostatočnej výživy, ako aj komplexu iných faktorov, sú spravidla nižšie a majú menšiu hmotnosť ako iné deti.

Zaznamenal sa nepriaznivý vývoj citového vzťahu k deťom vo výchovne nevhodnom prostredí a citová deprivácia detí, prejavujúca sa okrem iného v ich zakríknutosti, pocitoch menejcennosti, ale aj v agresivite.

U týchto detí častokrát prichádza k oneskoreniu mentálneho vývoja, k neosvojeniu si hygienických a pracovných návykov, vyučovacieho jazyka a iné.

Prejavuje sa nesocializované správanie, pričom u dieťaťa dominuje pudová zložka. Pôsobením komplexu týchto a ďalších elementov môže dôjsť k organickému i psychickému poškodeniu dieťaťa, k prejavom depresie, impulzívnosti, strachovým zážitkom a pod.
Väčšina rómskych žiakov, navštevujúcich základnú školu, nenachádza pri plnení domácich úloh pomoc v rodine.

Je odkázaná skutočne sama na seba, v dôsledku čoho si vytvára nesprávny systém a režim práce. (Deti zo znevýhodneného sociálneho prostredia, najmä z osád, sa nemajú kde učiť, ukladať si učebné pomôcky, písať si úlohy atď.).

Okrem mnohých objektívnych príčin, ktoré sťažujú rómskym deťom prístup k vzdelaniu, objavuje sa častokrát aj subjektívna príčina. Je ňou vnútorný vzťah Rómov ku vzdelaniu (Zeman, 1998, s. 6).