Tieto zahŕňajú:

•klesajúci vplyv cirkvi a „tradičných" náboženstiev
•vzrastajúci individualizmus
•zmenu postojov, čo sa týka manželstva a jeho záväzku
•následky (často nepremysleného) rozvodu
•liberalizmus v sexuálnych a morálnych hodnotách a postojoch
•širokú dostupnosť spoľahlivej antikoncepcie a potratov
•zmenu v postavení žien
•ekonomické trendy v ženskej a mužskej zamestnanosti
•zvýšenú mobilitu a rozpad života v komunitách.

Tradičná rodina v EU všeobecne vyzerá nasledovne: otec ako živiteľ rodiny a matka, ktorá ostáva doma, aby sa starala o deti a domácnosť.
V mnohých prípadoch však ženy pracujú takisto ako ich manželia, pritom nie sú rovnako finančne ohodnotené.

A po návrate domov ich čakajú domáce práce, ktoré sú nerovnomerne rozdelené.

V súčasnosti sa sociológovia pozerajú na rodinu ako na dve súbežné inštitúcie: manželstvo a rodičovstvo.

Zvýšená miera nemanželského partnerského súžitia a rozvodov v západných krajinách Európy znamenala, že manželstvo vo svojej tradičnej forme prešlo výraznou transformáciou.

Štatistika v celej EU zaznamenáva významný pokles miery sobášnosti, kým miera spolunažívania bez uzatvárania manželstva stúpa (Kvapilová, 2000).

Tradičnú formu rodiny a domácnosti možno nájsť v južných členských štátoch EU a v írsku.

Tu je nižšia miera rozvodovosti, nemanželského spolužitia a mimomanželských pôrodov.

Priemerne sú domácnosti väčšie a zriedka sa menia.
Domácnosti s jedným členom tvoria malý podiel všetkých domácností.
Je to preto, lebo väčšina mladých ľudí žije so svojimi rodičmi a dokonca v domácnostiach troch generácií.

Domácnosti bezdetných párov alebo slobodných rodičov sú menej výrazné. Do tohto typu krajín sa zaraďuje aj Slovensko
(SÚ SR, 2001).

Severné členské štáty EU sú odlišné. V týchto krajinách je vysoký podiel domácností s jedným členom.
Spolužitie bez uzatvorenia manželstva je bežné, rovnako ako počet narodených detí mimo manželstva.

Ostatné členské štáty, vrátane Anglicka, sú medzi týmito dvomi „extrémami".