Aj keď je vyčlenené ako samostatná forma CAN, predstavuje ďalšiu osobitnú formu citového týrania dieťaťa.

Podľa Zdravotníckej komisie Rady Európy zanedbávanie sa chápe ako akýkoľvek nedostatok starostlivosti, spôsobujúci vážnu ujmu vývoju dieťaťa alebo ho ohrozuje.

Ide o nevšímavosť rodičov voči prirodzeným prejavom a potrebám dieťaťa telesného alebo duševného charakteru, v dôsledku čoho pojem zanedbávaného dieťaťa splýva s pojmom deprimovaného dieťaťa, resp. dieťaťa vystaveného nebezpečiu psychickej deprivácie.

Postavenie zanedbávaného dieťaťa je veľmi zložité tak z hľadiska aktuálnej situácie, ako aj perspektívy jeho vývoja.

Jednoznačne však platí, že rodičmi zanedbávané dieťa - či je už zanedbávané v plnom rozsahu, alebo len v niektorých smeroch -je vystavené nepredstaviteľnému násiliu, ktoré svojím dopadom prevyšuje násilie navodzované jeho telesným týraním.

Zanedbávané dieťa akoby pre rodičov neexistovalo a situácia úplne malého dieťaťa, pri uvedenom postoji rodičov, je podľa O. Matouška porovnateľná so situáciou väzňa na samotke
(Matoušek, Kroftová, 1998).

Tým sa zanedbávané dieťa odlišuje od dieťaťa telesne týraného.
Agresívny rodič, týrajúci svoje dieťa, môže dieťaťu spôsobiť mnohé vážne poranenia, prípadne spôsobiť mu vážnu ujmu na telesnom či duševnom zdraví, jednako však reaguje na dieťa.

Častejšie sa vyskytujú prípady zanedbávania detí v určitých sférach ich života a potrieb, či už hygienických, materiálnych, kultúrnych a sociálnych.

Na ľahšie formy psychickej deprivácie Z. Matéjček uplatňuje pojem subdeprivácia - predstavuje významnú zložku v súčasnom narastaní agresie, šikanovania a iných foriem náhradného uspokojovania vyšších psychických potrieb, v narastaní delikvencie, toxikománie a rozličných porúch rodinného spolužitia