Z psychologického hľadiska možno dôvody fajčenia tabaku rozdeliť takto:
-fajčenie ako pôžitok
-ako pohonný motor na zmobilizovanie energie
-ako obrad
-ako potreba
-ako spôsob úniku z konfliktovej stresovej situácie
-ako prostriedok uvoľnenia pri rozrušení
-ako spoločenský akt
-fajčenie z nudy.
Fajčenie podmieňuje aj celý rad spoločenských faktorov: osobný príklad spoločenský spôsob ponúkania cigariet cigareta ako výraz životnej úrovne a životného štýlu.
Fajčenie sa nemá považovať za príťažlivú a samozrejmú súčasť moderného spôsobu života, ale za osobný nedostatok, prejav slabej vôle. Človek začína s fajčením najčastejšie v puberte, niekedy už v detskom veku v partii kamarátov.
Málokto dokáže odolať - nahováraniu a núkaniu, aby sa o ňom nepovedalo, že je slaboch a zbabelec.
Väčšina mládeže na Slovensku začína fajčiť od 13-15 rokov, teda na konci povinnej školskej dochádzky, kedy dochádza k najaktívnejším prejavom osamostatnenia sa. Najväčší počet fajčiarov je u nás vo veku 18 -30 rokov
(Bieliková, et al. 2001 a 2003).
Postoj detí k fajčeniu prechádza tromi fázami :
1.Do 10. roku prejavujú deti kritický postoj k fajčeniu a fajčiarom, od 11. roku sa obraz nápadne mení. Dieťa, ktoré sa s odporom dívalo na fajčenie dospelých, je náhle upútané zvedavosťou.
2.Okolo 13. roku sa dieťa dostáva do štádia napodobňovania dospelých.
3.Od 15. roku sa všetko mení. Mladý fajčiar už vo fajčení nevidí len spôsob ako na seba upozorniť, ale cíti potrebu vdychovať dym alebo zamestnať nepokojné ruky.
V mladých vekových kategóriách je veľký počet fajčiacich žien a dievčat - budúcich matiek.
Fajčenie u žien zapríčiňuje nepravidelnosti v činnosti pohlavných orgánov, predčasné vyhasnutie menštruačného cyklu a znižovanie plodnosti.
Zvlášť nežiadúce je fajčenie, ženy v gravidite, pretože predstavuje riziko pre vývoj plodu v matkinom tele.
Najnovšie výskumy dokázali, že fajčenie predstavuje závažné genetické riziko pre generáciu súčasnú i nasledujúcu.
Mutagény (látky spôsobujúce zmenu dedičných vlastností - vývinové poruchy), ktoré sú obsiahnuté v kondenzáte cigaretového dymu, môžu poškodiť plod nielen počas tehotenstva, ale i vtedy, keď matka fajčila pred počatím.
Genetické riziko poškodenia detí hrozí aj následkom fajčenia mužov -otcov. V ejakuláte fajčiarov boli zistené mutáciami deformované spermie, ktoré sú viac - menej schopné oplodniť vajíčko.
Veľa fajčiarov vie samo zanechať fajčenie, takže pomôcť treba len niektorým z nich. Záleží zväčša na tom, aký silný návyk sa u nich vytvoril. Po dlhšom užívaní tabaku vzniká jednak psychická a jednak fyzická závislosť.
Psychická závislosť - núti fajčiara, aby fajčil aj naďalej.
Bez cigarety mu stále niečo chýba, je nervózny a nepokojný.
Somatická závislosť - sa výrazne prejaví až po rozchode s fajčením -vytvoria sa abstinenčné príznaky, prípadne celý abstinenčný syndróm.
Abstinenčný syndróm - vznikajúci po prerušení fajčenia, máva rozličnú :
intenzitu : prejavuje sa bolesťami hlavy, nesústredenosťou, nechuťou do :
• jedenia, nezáujmom, znížením aktivity. Zriedkavo sa vyskytujú aj ťažšie poruchy psychického rázu - poruchy vedomia, halucinácie, pocity až bludy stihomamu.
V posledných desaťročiach sa pre fajčiarov vypracovalo niekoľko odvykacích metód:
-individuálne lekárske pôsobenie,
-zdravotná výchova - prednášky, médiá ..
-preventívne akcie
-lieky ako náhrady tabaku
-zníženie obsahu účinných látok v tabakovom dyme
-podmieňovaný odpor - na podklade učenia o podmienených reflexoch sa využíva presycovanie tabakovým dymom s cieľom vyvolať odpor k fajčeniu
-obmedzovanie prístupu k cigaretám (Tomin, 1990).
Závažným nedostatkom v boji proti fajčeniu ostáva tolerantný postoj k fajčeniu a fajčiarom.
Mnohí z aktívnych fajčiarov neberú ohľad na svojich spolupracovníkov, ba ani na svoju rodinu a deti.
Svojím egoizmom ich takto nútia stať sa pasívnymi fajčiarmi. Nefajčiar nie je zvyknutý na nikotín a ostatné toxické látky tabakového dymu, preto je na ne citlivejší.
Jeho pobyt v zafajčenej miestnosti sa prejaví bolesťou hlavy, nevoľnosťou, teda príznakmi, ktoré pozná každý začínajúci fajčiar.
Z úst fajčiara, ktorý má na starosti výchovu mládeže, znejú slová o škodlivosti fajčenia prinajmenšom nepresvedčivo.
Takýto pedagóg, lekár, či rodič nielenže podrýva svoju autoritu, ale nepriamo zvádza svojich zverencov, aby nasledovali zlý príklad.
Namiesto toho, by z tohto zlozvyku urobili pomocou vhodných opatrení spoločensky nežiadúcu formu ľudského správania.
D. Ondruš (1990, s. 39) rozdeľuje fajčiarov do troch skupín:
1.Príležitostní fajčiari, ktorí výhradne fajčia pri určitých príležitostiach.
2.Návykoví fajčiari nie sú od nikotínu závislí, cigareta má pre nich psychostimulačný účinok.
3.Toxikomani sú najťažší fajčiari, u ktorých vzniká psychosomatická závislosť od nikotínu. Mávajú silný
abstinenčný syndróm. (1) (s. 106-111)
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Drogová závislosť na tabaku
Dátum pridania: | 20.11.2009 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | BakalarRia | ||
Jazyk: | Počet slov: | 2 113 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 6 |
Priemerná známka: | 2.99 | Rýchle čítanie: | 10m 0s |
Pomalé čítanie: | 15m 0s |