J. Skála (1986) sa opiera o početné údaje z literatúry a uvádza tieto kritériá:

a)V rodinách alkoholikov býva v priemere viac detí ako v rodinách nealkoholikov, čo vyplýva z nekontrolovaného konania a následného počatia.
b)Spontánne potraty žien v rodinách pijanov bývajú oveľa častejšie.
c)Detská úmrtnosť v rodinách alkoholikov je vyššia.
d)Deti alkoholikov bývajú choré oveľa častejšie ako deti striedmych rodičov.
e)Slabomyseľnosť, epilepsia a duševné poruchy postihujú potomkov alkoholikov oveľa častejšie, ako je to v rodinách nealkoholikov.

Zo všetkého, čo sme uviedli, vyplýva, že otázka dedičnosti alkoholizmu nateraz nie je definitívne vyriešená.

V minulosti sa genetická podmienenosť skôr odmietala, podľa posledných výskumov sa však ukazuje, že takéto stanovisko je ťažké prijímať jednoznačne a bez výhrad.

Výsledky viacerých autorov potvrdzujú, že aspoň časť prípadov alkoholizmu je podmienená geneticky (Turček, 1982, Škála, 1987, Nociar,1991, Novotný, 1998 a i.).

Naďalej sa však uznáva význam vplyvu nevhodného prostredia na vznik alkoholizmu. Deťom z takýchto rodín treba pri výchove a vyučovaní venovať osobitnú pozornosť, a tak aspoň čiastočne predchádzať niektorým škodlivým vplyvom prostredia, príp. ich aj úplne vylúčiť.

Prípadné vyňatie dieťaťa z alkoholického prostredia môže korigovať vzniknuté škody, a to úmerne podľa včasnosti zákroku.

Osobitne treba zdôrazniť nevyhnutnosť včasného zásahu verejných orgánov, najmä oddelenia starostlivosti o deti sociálneho odboru miestneho úradu, ktorý môže preventívnymi opatreniami dosiahnuť ozdravenie rodinného prostredia, príp. umiestniť ohrozené dieťa v ústave.

Existuje istá sociálna adaptácia alkoholu, ktorá má svoje korene vo vybudovanom individuálnom postoji človeka k alkoholu.

Spoločnosť prijala za rolovú normu konzumáciu. Dieťa získava informácie o pití zvyčajne v predpubertálnom a pubertálnom období života dvoma spôsobmi:

a)pasívne, pozorovaním správania dospelých, čím sa kodifikujú základné zvyklosti kultúrne, geografické a sociálne, ako aj postoje a hodnotová orientácia,
b)aktívne, najskôr nesmelo, náhodne, či tajne si dospievajúci jednotlivec, a nie zriedkavo ešte i dieťa, začína potvrdzovať rolu konzumenta prvým kontaktom s alkoholom. Potláča prvé negatívne chuťové zážitky (horkosť piva, kyslosť vína a palivu chuť destilátu), aby jedného dňa prijal a stotožnil sa s účinkom alkoholu (Novotný, 1996).

Zvyšovanie spotreby alkoholických nápojov je v súčasnosti celosvetovým problémom číslo 1. Napriek tomu, že človek je jediným organizmom na zemi, ktorý má schopnosť uvažovať a rozhodnúť sa, stal sa celkom neschopným prekročiť bariéru alkoholu.

Prevencia alkoholizmu :

Mnohé návrhy, koncepty, ba dokonca aj realizované preventívne programy sa nestretávajú s pochopením ani so zvlášť veľkým úspechom.

Keďže väčšina ľudí sa v dospelosti stáva minimálne konzumentmi, resp. spoločensky pijúcimi (ak nie viac), je vopred odsúdené na neúspech propagovať u nich úplné zrieknutie sa alkoholu; napokon márnosť a opačné účinky prohibicionistických úsilí sú dobre známe.

Faktom zostáva, a potvrdzujú to mnohí autori, že práve v období 5-7 rokov mnoho detí končí s prirodzeným stavom abstinencie detstva a spoznáva chuť alkoholu, ako aj atmosféru obklopujúcu akt samotného pitia.

Pritom nik nevie presne povedať, ktoré z nich a kedy sa dostane do ťažkosti s alkoholom, pretože relatívny význam psychosociálnych faktorov je premenlivý, ťažko merateľný a ani o jednej oblasti sa nedá povedať, že je jedinou určujúcou pre vznik alkoholizmu.

Preventívne programy v oblasti alkoholizmu obvykle obsahujú tieto ciele a prostriedky:

•redukciu v dostupnosti alkoholických nápojov (ekonomická a zákonná kontrola);
•zníženie dopytu po alkohole (alternatívne nápoje, výchova, umožnenie zdravého spôsobu života);

•kontrola výroby a dovozu alkoholických nápojov (vrátane úprav času predaja, cenovej regulácie);
•obmedzovanie reklamy alkoholických nápojov;
•posilňovanie liečebno-preventívnej starostlivosti  (t.j. nie len ambulantná či ústavná liečba identifikovaných prípadov, ale včasná detekcia, prípadne starostlivosť o rizikové skupiny, ako sú napríklad deti alkoholikov);

•obmedzenie alebo vylúčenie požívania alkoholu pri väčšine povolaní, v pracovnom čase a najmä v doprave  (Koíibáš, Novotný, 1996). /1/ s. 111-116