Voľný čas: angl. leisure, nem. Freizeit, fr. le loisir, špan. tiempo libre a pod., je špecifickou a dôležitou súčasťou života detí a mládeže, dospelých i starších.

Potrebujeme ho všetci na regeneráciu fyzických a psychických síl, ako čas oddychu, uvoľnenie sa po škole, či práci; ako slobodný časový priestor na stretnutia s kamarátmi, priateľmi, na sebarealizáciu v aktivitách podľa vlastných potrieb, záujmov, predstáv a hodnôt.

Voľný čas je kategória, ktorú nie je možné ľahko definovať. Niektorí sociológovia ho považujú za určitý podiel času každého jednotlivca, iní ho považujú za kvalitu zážitku, ktorý nie je ohraničený presným časom.

Do voľného času sa môžu zahrnúť činnosti ako športové hry, umenie, literatúra, kultúra, masmédia, dobrovoľné aktivity, profesionálne rekreačné aktivity, hobby atď.

Za významného priekopníka v oblasti voľného času sa považuje Jofree Dumazedier (1915 - 2002), ktorý významne obohatil jeho teóriu.

Definícia voľného času podľa J. Dumazediera znie:

„Voľný čas je komplex aktivít mimo pracovných, spoločenských záväzkov, ktorými sa jednotlivec zaoberá zo svojej vôle, aby si buď oddýchol, zabavil sa alebo slobodne zdokonaľoval svoju tvorivú kapacitu."

Voľným časom na Slovensku sa zaoberá najmä Emília Kratochvílová, ktorá charakterizuje voľný čas nasledovne:

„Voľný čas je špecifickou a dôležitou súčasťou života detí, mládeže, dospelých - človeka v každom veku.

Je to čas na oddych, rekreáciu, regeneráciu fyzických a psychických síl, uvoľnenie po práci, štúdiu, na spoločenské stretnutia, na poznávanie sveta, života, na sebarealizáciu v aktivitách, činností podľa vlastných potrieb a záujmov, predstáv, túžob, ašpirácií a hodnôt" (2001, s. 4).

Dôležitosť voľnočasových aktivít z hľadiska psychologického, kognitívneho a fyzického rozvoja mladých ľudí je známa.
Vhodné využitie voľného času je prevenciou pred zneužívaním drog, delikvenciou mladistvých a inými formami deviantného správania.

V súčasnosti, v dobe elektronických médií, je čoraz ťažšie nájsť si soľný čas na oddych a regeneráciu síl.

Práca často presahuje do času odpočinku, na strane druhej, hlavne deti a mládež, nevedia aktívne tráviť svoj voľný čas, a tak dochádza k nárastu sociálno -patologických javov.

Nielen rodina, ale aj škola zohrávajú dôležitú úlohu v podpore kvalitného trávenia voľného času.

Funkcie voľného času :

Voľný čas a výchova vo voľnom čase plní niekoľko funkcií.
Možno ich analyzovať z rôznych hľadísk, a to :

zdravotného, sociologického,
filozofického
ekonomického.

Zdravotná -- hygienická funkcia - je kompenzáciou pracovných a študijných povinností žiaka a jeho povinností v rodine. Vytvára podmienky pre regeneráciu fyzických a psychických síl v oddychu, rekreácii a zábave.

Formatívno výchovná funkcia - formuje a rozvíja osobnosť, prispieva k budovaniu charakteru osobnosti, k vytváraniu pozitívnych hodnôt, k budovaniu hodnotového rebríčka, k rozvoju záujmov, schopností a návykov vo voľnom čase.

Sebarealizačná funkcia - umožňuje uspokojovať potreby, záujmy, individuálne predpoklady a schopnosti prostredníctvom aktivít a činností podľa vlastného výberu.

Socializačná funkcia - vytvára podmienky „pre širšie rovesníčke a ďalšie sociálne kontakty a nadväzovanie vzťahov"
(Kratochvílová, 2001, s. 5). Existuje tu možnosť pri rôznych podujatiach osvojenia si spoločenských noriem a vzorov správania v prirodzených životných situáciách.

Preventívna funkcia - je ochrana pred konzumným životným štýlom a „prázdnym" trávením voľného času. Prevencia spočíva aj v ochrane pred negatívnymi spoločenskými javmi ako sú napríklad : drogy, násilie, kriminalita (Kratochvílová, 2001, s. 5). (1) s. 98-99