Neštát. subjekty poskytujú služby hlavne ako neziskové situácie – zák. č. 213/1997 Zb. o neziskových organizáciách.

Neziskové org. – poskytujú verjnosti všeobecne prospešné služby za vopred stanovených a pre všetkých užívateľov rovnakých podmienok.

Zisk nesmie byť použitý do „vlastných vrecák“ poskytovateľov, ale na poskytovanie prospešných služieb nezisk. org. alebo na jej zveľaďovanie, rozširovanie.

Neziskové organizácie plnia určité zákl. úlohy, kt. majú charakteristiké znaky:

- sú formálne ustanovené – majú určitú štruktúru
- majú prevažne súkr. charakter – sú inštitučne oddelené od štátneho aparátu
- nerozdeľujú zisk. Zisk používajú na rozvoj a prospech n.o.
- majú samosprávny charakter
- majú aj dobrovoľných charakter – využívajú aj aktivity občanov, ktorí sa vo voľnom čase podieľajú v n.o.
- činnosť týchto organizácií je verejnoprospešná – slúži verejnému záujmu

Štruktúry neštát. subj.:

a/ občianske združenia – spájajú jednotlivcov a ich záujmy, najfrekventovanejším typom, majú aj právny podklad. Sú to spolky, zväzy, spoločnosti, hnutia, kluby
b/ cirkevné organizácie – 2.najfrekventovanejšia skupina. Môžu zakladať komunity a spoločenstvá
c/ verejnoprávne org. – je ich asi 15%, napr. Slovenský červený kríž
d/ podnikateľské subjekty – napr. Agentúry opatrovateľských a ošetrovateľských služieb – Nádej, poskytujú soc. služby na základe živnostenského zákona
e/ neziskové organizácie – poskytujúce všeobecne prospešné služby
f/ nadácie – zák. 207/1996 Z.z.:
1.komunitné – silnejšie, prostriedky z rozpočtu obcí, zlepšenie soc. vzťahov

2.neinvestičné fondy – vznikajú za určitým cieľom, keď sa organizujú zbierky

Práv. os. – môže byť aj obec, môže tiež poskytovať soc. služby
Ak práv. os. chce vykonávať poradenstvo musí mať akreditáciu.

Predpokladom úspešnej realizácie sociálnej politiky je existencia rôznych vzájomne spätých systémov, podsystémov, inštitúcií, inštitútov, noriem, predpisov a opatrení, prostredníctvom ktorých sú ciele sociálnej politiky naplňované.

Pri ich voľbe, konštrukcii a realizácii je správne rešpektovať určité základné princípy – pravidlá, myšlienkové postupy, či idey, ktoré sú pre sociálnu politiku určujúce a ktoré jej dávajú určitý charakter či smer. K najvýznamnejším princípom sociálnej politiky patria:

• princíp sociálnej spravodlivosti,
• princíp sociálnej solidarity,
• princíp sociálnej subsidiarity,
• princíp sociálnej participácie.

Riešenie konkrétnej situácie vyžaduje vždy aplikovať adekvátne princípy a myšlienkové postupy, ktoré najlepšie zodpovedajú vzniknutej situácii.

Princíp sociálnej spravodlivosti :
- patrí k rozhodujúcim a základným princípom. Vnímanie sociálnej spravodlivosti rôznymi autormi, ale i širokými vrstvami spoločnosti je čisto subjektívne a je vystavené silným tlakom vonkajších vplyvov, záujmov.

Je zle, keď miera subjektivizmu presiahne optimálnu mieru. Spravodlivosť má svoje stanovené myšlienky humanizmu. Obyčajne sa spravodlivosť stavia proti nespravodlivosti.
Pokladá sa za mravnú a náboženskú hodnotu a meriame ňou medziľudské vzťahy. V rozvinutých krajinách sa sociálna spravodlivosť chápe ako výsledok usilovnosti jednotlivca.

Súčasne aj ako jeho vôľa pomôcť slabším, chorým, nezamestnaným, sociálne odkázaným. Treba ho chápať ako relatívny, na ktorý pozeráme z viacerých hľadísk.

Spravodlivosť sa v spoločnosti vníma ako výsledok rôznych čiastkových, subjektívnych hodnotení a chápaní sociálnych rozdielov a nerovnosti.

Princíp sociálnej solidarity :
- je založený na vzájomnej podpore, harmonickej spolupráci medzi ľuďmi. Vychádza z tézy, že človek svojou existenciou v určitej miere závisí od spolužitia, že je čiastočne odkázaný na druhých. Je výrazom ľudského porozumenia, súdržnosti, zodpovednosti a pospolitosti.

Vychádza zo slobodnej vôle ľudí a ich ochoty podriadiť sa záujmom širokého spoločenstva. Súvisí s utváraním a rozdeľovaním životných podmienok a prostriedkov jednotlivcov a sociálnych skupín v záujme idey sociálnej spravodlivosti.

Sociálna solidarita :
- sa realizuje prostredníctvom transferovej a redistribučnej politiky štátu. Nesmie zabudnúť na rozvíjajúce sa solidarity charity, spolkov, združení, ktoré sú založené na filantropii.
poz. / filantropi vyrábali pomôcky pre postihnutých )

Princíp subsidiarity :
znamená, že každý subjekt je povinný najprv si pomôcť sám, keď túto možnosť nemá, musí mu pomôcť rodina.

Rodina si tiež má pomáhať sama svojimi silami. Keď si nevie pomôcť, volá na pomoc iné spoločenstvá: priateľov, charitu, obec a nakoniec štát. štát je teda na poslednom mieste, je povinný starať sa o vytváranie podmienok, aby si každý mohol pomôcť vlastným pričinením. Keď sú všetky druhy pomoci vyčerpané, pomáha štát. princíp subsidiarity znamená, že všetky sociálne inštitúcie sú tu pre človeka a nie naopak.

Tento princíp predpokladá tiež, že všetky spoločenské útvary jednotlivcovi nielen umožnia, aby prevzal zodpovednosť sám za seba, ale tiež ho k tomu povzbudia – motivujú.

Princíp participácie :
- znamená, občania, ktorých život je ovplyvňovaný určitými opatreniami a rozhodnutiami, musia mať možnosti zúčastniť sa procesov, ktoré vedú k ich prijímaniu a realizácii.

Ide o fakt, aby občania mali reálnu možnosť podieľať sa na tom, čo bezprostredne ovplyvňuje ich život.
Bez tejto spoluúčasti ( participácie ), bez stotožnenia sa ľudí so sociálnymi, ale často i politickými opatreniami, sú efekty týchto opatrení obmedzené. Človek prestáva byť pasívnym príjemcom sociálnej politiky a sám sa na jej tvorbe podieľa a spolurozhoduje o jej realizácii.

Všeobecné uplatňovanie princípu participácie vytvára predpoklady na priamy prístup jednotlivcov či skupín k politickým rozhodnutiam a vytvára predpoklady na uplatnenie plnej demokracie.