referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Aristoteles a jeho prínos v oblasti logiky
Dátum pridania: 11.06.2010 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: elleanor
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 668
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 7.7
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 12m 50s
Pomalé čítanie: 19m 15s
 

Úvod

Jeden z najvýznamnejších filozofov stredovekej, antickej filozofie. Niektoré z jeho myšlienok pretrvali až dodnes a našli svoje miesto aj v dnešnej filozofii. Jeho dielo predstavuje dobitie sveta v duchovnom zmysle, ktoré však v konečnom dôsledku nie je o nič menej veľkolepé a pre duchovný pokrok ľudstva dôležité ako víťazstvo jeho žiaka, a neskôr dobyvateľa Alexandra Veľkého.
V tejto práci sa budem venovať Aristotelovmu prínosu do logiky, jeho prvenstvu v systematickom štúdiu pojmov, ktoré sídlia v našej mysli. Bol to práve Aristoteles, ktorý odhalil ich vlastnosti, zistil, ako ich možno spájať a oddeľovať, deliť a definovať. Vo svojich dielach nám ukázal, ako získavať nové pojmy z obrovského množstva pojmov, ktoré sme už poznali.
 

1. Aristotelova biografia

Aristoteles bol nie len filozof a encyklopedický vedec (polyhistor), ale aj zakladateľ logiky a mnohých ďalších špeciálno-vedných odvetví ( psychológie, zoológie, meteorológie atď.) V stredoveku Aristotela nazývali jednoducho „Filozof".

Aristoteles sa narodil v roku 384 p.n.l. v Stageire v Thrákii v severnom Grécku ( preto máva aj prívlastok Stageirčan, latinsky Stagirita ).  Bol synom Nikomacha, lekára na macedónskom kráľovskom dvore. Veľmi mladý osirel.V roku 367 pred Kr. mladý Aristoteles podporovaný príbuznými odchádza do Atén, kde sa stáva Platónovým žiakom v jeho akadémii.

Aristoteles, žiak vtedy skoro šesťdesiatročného učiteľa Platóna bol jeho geniálnym žiakom až dvadsať rokov. Mal možnosť poznať a počúvať najslávnejších vzdelancov a filozofov tej doby. Kým bol v Akadémii, prijímal Platónovu filozofiu, to je teóriu o ideách. Vo svojich prvých dielach ( napr. Dialóg o filozofii ) sa považuje za platónovca a prejavuje svojmu učiteľovi veľkú úctu a obdiv. Z toho vidno, že Aristoteles svoj systém odhaľoval len pomaly, púšťal sa vždy viac do kritiky náuky o ideách, ktorú vlastne začal kritizovať už sám Platón.

V roku 374 pred Kr., po Platónovej smrti odchádza z Atén do Malej Ázie do Assu Atarnea, kde žil na dvore Filipa, kráľa macedónskeho, bývalého spolužiaka. Tu sa venoval vedeckej práci a oženil sa s príbuznou vládcu Hermia.

V roku 343 pred Kr. Filip Macedónsky požiadal Aristotela aby sa stal vychovávateľom jeho syna, budúceho Alexandra Veľkého

Keď sa Alexander Veľký ujal vlády, Aristoteles sa vrátil do Atén, kde otvoril vlastnú filozofickú školu - Lykeion (lýceum). Škola neskôr dostala populárny názov peripatetická, lebo počas učenia sa študenti prechádzali chodbou ( peripatos ) Lýcea ( meno Lykeion súvisí s polohou na území chrámu zasvätenom Apollónovi Lykeiovi ). Aristotelova škola bola, podobne ako Platónova, univerzitou, no na rozdiel od Platónovej sa zaoberala viac prírodnými vedami. Rozvinul tu svoju bádateľskú a pedagogickú činnosť, založil veľkú súkromnú knižnicu a prírodovedeckú zbierku rastlín a zvierat z celého vtedy známeho sveta. Okrem toho vytvoril zbierku všetkých známych štátnych ústav (celkovo 158 ).

Po dvanástich rokoch vedenia svojej školy sa názorovo rozišiel s Alexandrom, ktorý dovtedy Alexander podporoval jeho aktivity. Školu teda viedol až do roku 323 pred Kr., keď po smrti Alexandra Veľkého ušiel z Atén. Obžalovali ho totiž z bezbožnosti, pretože jeho spriaznenosť s macedónskym dvorom pokladali pravdepodobne aj za jeho politickú orientáciu. Pred trestom smrti sa mu podarilo ujsť do exilu v Chalkide na ostrove Euboia, kde sám v r. 322 p.n.l. zomrel.

2. Aristotelovo dielo

Aristoteles bol predovšetkým vedec i keď nie v tradičnom zmysle slova - jeho bádateľské snaženie však zahŕňa všetky oblasti vtedajšieho vedeckého poznania. Ako učiteľ Aristoteles prednášal pre malý okruh pokročilých žiakov, ale mal aj populárnejšie prednášky pre širší okruh poslucháčov. Z prvých Aristotelových spisov sa nám nezachovali žiadne a aj z odborných spisov sa zachovala len časť. Tieto spisy sú zväčša slabo usporiadané, ťažko sa čítajú a nie sú teda veľmi vhodné na dlhšie doslovné citáty. Zoradenie zachovaných Aristotelových spisov chronologicky nie je možné. Zvyčajne sa preto členia podľa obsahu do nasledujúcich skupín:

I. Spisy o logike :

  • súhrnne nazývané „Organon" čiže „nástroj" k správnemu, filozofickému mysleniu

  • pozostávajú zo šiestich dielov:


  • 1. Kategórie - je vňom obsiahnutá náuka opojmoch,

  • 2. Ovyjadrovaní - spis sa venuje náuke ovýrokoch,

  • 3. Prvé analitiky - je tu rozpracovaná náuka oargumente (sylogistika),

  • 4. Druhé analitiky - aplikácia formálnej logiky sylogistiky vo vede,

  • 5. Topiky - analýza dialektických argumentov,

  • 6. Osofistikovaných dôkazoch - analýza nesprávnych argumentov.


II. Spisy prírodovedné :

  • z oblasti fyziky: O nebi, O vzniku a zániku, Meteorológia

  • spisy o živých bytostiach napr: O duši, O skúmaní živočíchov, O častiach živočíchov ...


III. Spisy metafyzické

IV. Spisy etické :

  • Etika Eudemová

  • Etika Nikomachová nazvaná podľa Aristotelovho syna, ktorý ju po smrti svojho otca vydal


V. Politické spisy :



  • Politika - orientovaná na sociálno- politickú problematiku


VI. Spisy o literatúre a rétorike:

  • Rétorika - 3 knihy o rečníctve

  • Poézia - kniha o básnictve

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: HIRSCHBERGER, J.: Krátke dejiny filozofie. Dobrá kniha, Trnava 1999 , SOUSEDÍK, P.: Logika pro studenty humanitních oborů. Vyšehrad 2001
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.