Človek zašepkal: „Bože, prosím, hovor ku mne,“ a slávik zaspieval, ale človek ho nepočul. A znovu zakričal: „Bože, prosím, prehovor ku mne,“ a hrom zaburácal na oblohe, ale človek mu nenačúval. Potom sa rozhliadol okolo a prosil: „Bože, daj, aby som ťa mohol vidieť,“ a hviezdy zažiarili jasnejšie, ale človek si ich nevšímal.
Nakoniec s veľkým smútkom prosil človek ešte raz svojho Boha: „Dotkni sa ma, Bože, daj mi prosím vedieť, že si tu.“ A Boh zhliadol dolu a dotkol sa jeho ramena. Ale človek striasol motýľa zo svojho pleca a smutne odišiel.
Ponaučenie:
Neodmietajte Božie požehnanie len preto, že sa vám nezjavuje tak, ako ho očakávate. Veď všetko stvorenie rozpráva o veľkosti a sláve svojho Tvorcu. Neviditeľný svet sa schováva v čare a v nádhere viditeľného. Všetko, čo sa od nás očakáva je vnímať svet ako zázrak. Dívať sa na jeho nádheru očami prekvapeného dieťaťa. Deťom patrí Božie kráľovstvo, lebo oni sa vedia hrať podľa Božích pravidiel.
