referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Gejza
Sobota, 25. januára 2020
Klasická novoveká filozofia - David Hume (1711 - 1776)
Dátum pridania: 23.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: rea
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 321
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.2
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 2m 0s
Pomalé čítanie: 3m 0s
 
- nar. sa aj zomrel v Edinburgu
- ako 11 ročný začal študovať právo, no právnikom sa nestal (chceli to jeho rodičia, jemu pripadalo suchopárne)
- neúspešné pokusy získať profesúru etiky a logiky
- pôsobil ako knihovník, historik a filozof
- celý čas sa však venoval filozofii
- keď vyšli jeho šesťdielne Dejiny Anglicka, stal sa bohatým a úspešným mužom a bol vymenovaný za št. tajomníka angl. vyslanca vo Franc.
- ako diplomat udržiaval osobné kontakty s franc. osvietencami

- hl. diela: Úvahy o ľudskom rozume, Prirodzené dejiny náboženstva, Politické rozpravy, Rozprava o ľudskej prirodzenosti

- vrchol klasického empirizmu
- vychádzal z Locka, no najmä z Berkeleyho
- na neho nadviazal I. Kant
- zaob. sa gnozeológiou, bezvýhradne uznával skúsenosť za zdroj ľudského poznania
- chcel sa vrátiť k bezprostrednému ľudskému vnímaniu a pozerať sa na svet ako dieťa
- veril, že porozumenie ľudskej prirodzenosti nám umožní pochopiť podstatu ľudského poznania
- ukázal, ako naša prirodzenosť určuje naše názory
- obsah vedomia, ľudské poznanie rozdelil podľa skupín intenzity a živosti na:
1. dojmy (impresie)
- získavame ich prostredníctvom 5 zmyslov
- pochádzajú z bezprostrednej skúsenosti
- živé, momentálne zážitky, kt. ->, keď vidíme, počujeme, hmatáme, nenávidíme, ľúbime, niečo žiadame al. chceme

2. idey (predstavy)
- napodobneniny našich dojmov
- -> vtedy, keď sa rozpamätávame na nejaký zmyslový dojem
- nie sú také intenzívne a živé ako dojmy
- žiadna idea neexist. bez predchádzajúcich dojmov

problematika kauzality
- kritizuje metafyzické dojmy, kt. sú nenaplnené
- napadol kauzálny vzťah príčiny a následku - že niečo je následok niečoho viem iba z pozorovania
- nexus - následno-príčinný vzťah, z kt. vytv. racionalisti pravidlo - on sa ho snaží spochybniť

agnosticizmus
- kladie ho proti solipcizmu
- nemožno rozhodnúť o existencii či neexistencii sveta mimo nášho vedomia (nemožno ju dokázať ani poprieť)

náboženské otázky
- odmietol „zjavené náboženstvo"
- bol deista
- nepripúšťal možnosť zázrakov
- ak sa čloevk riadi svedomím, koná mravne a nepotrebuje náboženstvo

etika
- taká istá ako u Budhu
- nie rozum, ale vášne a úsilie o úžitok sú podnetom nášho konania
- človek sa riadi „morálnym zmyslom", ale o morálnosti sv. činov nerozhoduje sám, ale tí, kt. sa jeho konanie dotýka al. ho pozorujú.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.