Indická filozofia

1. Védske obd. (2000 (1500) - 500 p. n. l.)
- základnými textami určujúcimi charakter sú Védy = nábožensko-filozofické posvätné texty, majú 6x väčší rozsah ako Biblia
- 2000 (1500) - 1000 p. n. l. - obdobie hymien
1000 - 750 p. n. l. - obdobie obetnej mystiky
750 - 500 p. n. l. - obdobie upanišád

a) obd. hymien
- rieši otázky: „z čoho a ako vznikol svet?"
- texty, v kt. sa oslavuje príroda, prírodné živly a bohovia + texty, v kt. riešia ako vznikol svet a celá existencia
- Védy obsahujú aj zaklínania

b) obd. obetnej mystiky
- árijské obyvateľstvo sa už na území Indie usadilo, podmanili si pôvodné obyvateľstvo a potrebovali vytvoriť prostredie, kde by sa mohli pokojne venovať svojej remeselnícko-roľníckej práci -> pomohlo im v tom kastovníctvo
- kasty:
Árijci:
1. brahmani - nositelia múdrosti, výrazná duchovná úloha
2. kšatrijovia - velitelia vojsk, pričinili sa o podmanenie, silné
polit. zastúpenie a pozícia
3. vaišijovia - venovali sa obchodným aktivitám, dosť vážne
sociálne postavenie, finančne zabezpečení
4. šúdrovia - remeselná práca
Dravidi: parijovia - nedotknuteľní (Ghandi), aj dnes tvoria problém
- Ghandi sa snažil kastovníctvo zrušiť, dnes už je oficiálne zrušené, no
nedá sa povedať, ako je to v praxi
- Indovia sú presvedčení, že na zákl. reinkarnácie sa dostanete do tej
ktorej kasty. Ak niekto konal zlé skutky (karmy), postupuje smerom nadol

c) obd. upanišad
- tajné texty
- učenie sa odovzdáva cez brahmanov, kt. ich učia 2 pravdy, princípy:

a. brahma
- zákl. celého sveta
- princíp bytia, prapodstata, svetová duša
- princíp, na zákl. ktorého všetko vzniklo a na do kt. sa všetko raz vráti

b. átman
- aj človek sa raz do prapodstaty vráti, lebo je jej živou súčasťou
- moja duša, podstata
- brahma v nás

- cieľ tohto obd.: dostať sa do takého stavu, aby sa môj átman rozplynul v celosvetovom priestore, brahme (aby to Ind dosiahol, dodržiaval askézu = odmietanie)
- 4. obd. v živote muža:
1. detstvo - vzdelával sa, učil sa Védam, celému duchovnému bohatstvu, odišiel k brahmanovi od rodiny
2. rodina - zakladá si rodinu, musí ju ekonomicky zabezpečiť a odovzdať im model duchovného života; keď si toto splnil a jeho deti sa osamostatnili, môže ísť hľadať tajomstvo života
3. hľadanie tajomstva života - vzdáva sa majetku a spoloč. postavenia a odchádza, berie so sebou ženu a putujú po krajine
4.

absolútny asketizmus - vzdáva sa manželky a stáva sa absolútnym askétom putujúcim po krajine
- život je v tomto období chápaný ako strasť, utrpenie, chceli sa ho vzdať
- úloha ženy: porodiť mužovi deti, keď náhodou zomrel, alebo sa dala upáliť na hranici s ním, alebo odišla do rodiny jeho brata a tu pokračovala jej úloha = rodiť deti
- odkaz: zbožnosť a zanietenosť vo svojich činnostiach

Hinduizmus
- náboženský smer, kt. základom sa stal brahmanizmus
- 4. - 6. st. n. l.
- v 8. st. sa v Indii začal šíriť islam a tých, kt. ho neprijali, začali označovať ako „hindú"
- niekt. pramene - hinduizmus = reakcia na vzmáhajúci sa budhizmus a džinizmus
- okrem prvkov brahmanizmu + uctievanie zvierat a predkov
- viacero smerov, spoločné: uznávanie Véd a učenie o samsare (kolobeh zrodu a smrti)
- základ: učenie o átmane a brahme, plnenie dharmy
- do popredia sa dostávajú bohovia Višnu a Šiva, hoci vesmír a vš. formy života stvoril Brahma
- východiská. filozofické a teologické

2. Nevédske = neortodoxné obd. (500 p. n. l. - 1000 n. l.)
- odklonenie sa od vied (= ortodoxné, pravoverné texty => odklon od pravej viery)
- čárváka - neznámy zakl. džinizmus - zakl. Máhatvíra
budhizmus - zakl. Budha
- všeob. znaky: vznik filozof. škôl s rôznymi názormi a učeniami
ľudovejší charakter ako 1. obd.
jednoznačne poznáme osobnosti, kt. zakladajú filozof.-náb. školy

čárváka
- uznáva iba hmotu
- veci v prírode sú zložené zo 4 zákl. prvkov: vzduchu, ohňa, vody a zeme
- absolútna reakcia na védske obdobie, na Védy a na zmysel života, kt. nám Védy diktujú, úplná protireakcia na asketický spôsob života, na učenie o prapodstate sveta, brahme, átmane, reinkarnácii, karme
- tento svet nás zaujíma, lebo žiadny iný nie je a nie je ani putovanie duší
- musíme si nájsť čo najviac radostí, z kt. sa môžeme potešiť (musíme zabudnúť, čo nás učili Védy a brahmani), treba si užívať
- „Mimo tohto sveta nič nie je, márna je nádej a viera, užívaj život tu a úbohým klamom pohŕdaj."
- „Tučne sa sýť a nedbaj dlhy, radosti užívaj krátko len tu, počas ktorých sa môžeš tešiť zo žitia. Smrť je len pred tebou a žiadny návrat nie je."
- žila určitú dobu, no toto učenie nebolo vlastné indickému spôsobu uvažovania

džinizmus
- hlavný dôraz kladie na etiku
- filozoficko-náboženská škola
- zakl.: Máhávíra
o * 597 (549) p. n. l.
o pochádzal z bohatej rodiny, podľa jedného zdroja ostal starým mládencom, podľa druhého si vzal princeznú
o pochádzal z rodiny. kt. sa dobrovoľne vyhladovala na smrť, aj on zomrel vyhladovaním v mladom veku
- džin - v určitých obd. sa na našej zemi objaví vykupiteľ, kt.

ponúka ostatným program, zmenu; cesta k spáse je, že ak poslúchnu jeho program, budú prevedení cez rieku blúdenia
- človek pozostáva z džíva (= duša) a adžíva (= telo, schránka)
- duša - má v sebe skryté predpoklady k tomu, aby všetko presne, jasne a jednoznačne spoznala => je dokonalá
- telo - ťarcha duše, na prejavenie jej dokonalosti, treba viesť askézu, aby sme dokázali eliminovať negatívnu funkciu tela
- zásady:
1. neubližuj ničomu živému (= áhinsa) (krutosť totiž zahaľuje našu myseľ, tí najradikálnejší pred sebou zametajú metličkou, vodu pijú cez sito)
2. neber, čo ti nedávajú
3. neklam
4. vzdaj sa rozkoše (nepi opojné nápoje)
5. nebuď necudný
- vykryštalizovali sa 2 skupiny džinistov: nahí a oblečení (najčast. v bielom)
- dnes: 3 mil. veriacich
- najvýznam. osobnosť: Mahátmá Ghándi - absolútne prijal 1. zásadu
- askéza, dobro, dobrý vzťah k ostatným ľuďom -> spása

budhizmus
- zakl.: Budha
- 3 legendy, viažuce sa k Budhovi:
1. Predtým, ako sa mal Budha narodiť, mala jeho mama zvláštny sen: okolo jej postele slony a jeden vstúpil do jej lona. Zavolali brahmanov, aby to vysvetlili a oni povedali, že ho čakajú 2 cesty, kt. sa môže vyvíjať jeho život - alebo sa stane spravodlivým a čestným panovníkom, alebo sa stane učencom, kt. bude pátrať, prečo je na svete zlo a utrpenie. Jeho rodina bola zámožná panovnícka rodina, a tak ho otec vychovával ako budúceho panovníka. Chcel ho ušetriť od zla a utrpenia, a preto ho celý život držal za hradbami. Raz však vyšiel von a to čo tam videl, zmenilo jeho život (rozkladajúcu sa mŕtvolu, chorého človeka a kňaza s pokojným výrazom v tvári) -> odišiel hľadať do sveta pravdu
2. Budha bol najprv krutým panovníkom, ktorému záležalo len na tom, aby rozšíril svoje územie, a preto sa jeho armáda musela zúčastňovať krvavých bitiek. Raz po takejto bitke vyšiel na bojisko, videl tam smrť, krv a utrpenie - niečo sa v ňom pohlo -> odišiel hľadať pravdu
3. Predtým, ako sa mal narodiť, prišiel do jeho rodiny (zámožná panovnícka) putujúci úplný askét, ktorý najprv zaplakal a potom sa potešil - to prvé preto, lebo sa narodí veľký človek a on tu už nebude a to druhé preto, lebo zmení tento svet

o * 560 (563) p. n. l.
o pôvodné meno Siddhárta (= ten. kt.

dosiahol cieľ) Gautamaio
o keď získal poznanie -> Budha (= osvietený)
o život: rôzne legendy, majú spoločné: z bohatej šľachtickej panovníckej rodiny, v dospelosti sa vzdal svojho spôsobu života a odišiel hľadať pravdu do sveta - 6 rokov žil s 5 úplnými askétmi a uvedomil si, že v stave absolútnej askézy je zabránené aj meditácii, takmer zomrel vyhladovaním, sediac pod stromom osvietenia si uvedomil, že toto nie je tá správna cesta; osvietenie -> zjavili sa mu: kruh života, učenie o 4 ušľachtilých pravdách (pravda o utrpení, pravda o vzniku utrpenia, pravda o odstránení utrpenia pravda o osemdielnej ceste), celý svet sa má riadiť mravným zákonom

- duša sídli v našom tele, život = utrpenie
- duša, kt. žila v minulosti mala v sebe silnú túžbu po radosti, rozkoši, poznaní a to spôsobilo, že naša duša sa nemohla stať súčasťou prapodstaty (= dharma), ale musela si nájsť nové telo -> nemôže dosiahnuť nirvánu (= nič; stav plameňa, kt. zhasol), stav absolútnej blaženosti
- cieľ: úplne sa zbaviť túžby
- zásady:
1. nezabíjaj nič živé
2. neber, čo ti nedávajú
3. neklam
4. nepi opojné nápoje
5. nebuď necudný

- pôvodný budhizmus bol bez boha => ateistické náboženstvo, kt. zákonom bol mravný zákon - viera v dobro a lásku
- po smrti Budhu sa budhizmus rozpadol na 2 učenia:
- Mahájána = veľká cesta (Budha = boh)
- Hinájána = malá cesta (snaží sa rešpektovať princípy, kt. ponúkol Budha a nepostaviť ho do pozície boha).