Existencializmus - Karl Jaspers (1883 - 1969)

- pôv. študoval medicínu, pôsobil ako psychiater a psychológ - čoskoro však prešiel k fil.
- pôsobil ako uni profesor, počas nacistického režimu mal zakázané prednášať aj publikovať, návrat na uni až po 2. SV
- stal sa známy najmä filozofickou publicistikou k doteraz citlivej ? nemeckej viny, k ? studenej vojny a atómového ohrozenia, ale aj povojnového vývinu Nem. - za prvé existencialistické dielo 20. st. sa pokladá jeho práca Psychológia svetonázorov (1919)
- hl. dielo: Filozofia (1932)

- sv. koncepciu neoznačoval za filozofiu, ale za filozofovanie - má to charakterizovať otvorenosť, nezavŕšenosť, kladenie ? tu má väčšiu hodnotu ako hotové odpovede
- to je zásadný rozdiel medzi fil. a objektivistickou vedou, kt. sa usiluje odhaliť konečnú pravdu o sv. predmete

bytie
- je to „obklopujúce"
- nikto ho nemôžeme odhaliť dokonale
- môžeme sa k nemu priblížiť, ale vždy nám unikne
- filozofovanie je prenikanie, presahovanie vš. druhov bytia - pri filozofovaní poznávame, čo je bytie ako transcendencia a čo sme my ako existencia

transcendencia
- prezentuje sa nám v symboloch, kt. nazýva šifry - tie sú mnohovýznamové
- šifry môže rozlúštiť iba ten, kto sa priblíži k niečomu, čo by sme mohli nazvať Boh
- skúsenosť transcendencie má charakter filozofickej viery, kt. nám umožňuje utvárať sv. život slobodnou voľbou napriek našej radikálnej konečnosti

existencia
- to, s čím sa konkrétne stretávame
- nie je nám daná, je to postupné sebautváranie človeka - nemožno ju vedecky opísať
- človek, kt. utvára sám seba, je vždy viac než to, čo o sebe objektívne a „vedecky"
- hovorí o „osvetľovaní existencie" v pojmoch existenciálnej fil. - na „osvetľovanie existencie" má dva dôležité pojmy: hraničná situácia a komunikácia - jedinečné okamihy, v kt. sa bezprostredne realizuje existencia

hraničná situácia
- až v hraničných situáciách (smrť, vina, utrpenie, náhoda, nespoľahlivosť sveta), keď človek stroskotáva, zisťuje, že danú situáciu zvládnuť nevie
- práve otrasenosť zo stroskotania mu môže ukázať cestu k pravej realizácii existencie, k sv. autenticite, t. j. k tomu, aby bol sám sebou

medziľudská komunikácia
- ďalší spôs. pravej realizácie existencie
- je to existenciálna otvorenosť pre iného človeka
- nemôžeme ju redukovať na každodenné rutinné rozhovory, diskusné či sociálne vzťahy.