referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Izidor
Sobota, 4. apríla 2020
Nemecká klasická idealistická filozofia - Immanuel Kant (1724 - 1804)
Dátum pridania: 23.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: rea
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 555
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.1
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 3m 30s
Pomalé čítanie: 5m 15s
 
- nar. sa a celý život prežil vo východopruskom Konigsbergu (Kráľovec) - preto sa v jeho životopise vyskytuje len málo zaujímavých údajov
- pomerne mladý stratil rodičov, a tak sa musel o seba postarať sám
- patril k najvzdelanejším ľuďom sv. doby
- bol to človek drobnej postavy a strohých spôsobov - spoločenský, skvelý rečník, obľúbený a vážený člen spoloč. a lit. kruhov
- neuveriteľný puntičkár - vstával presne o 500 potom práca
- žil asketicky, na raňajky: 2 šálky čaju a fajka tabaku
- 1. filozof z povolania - získal profesúru z filozofie
- na uni prednášal filozofiu, etiku, estetiku, matematiku, fyziku, antropológiu, geografiu a dejiny všeobecnej prírodovedy

- jeho teoretickú činnosť rozdeľujeme na 2 obd.:
1. predkritické obd. - najznám. dielo Všeobecné dejiny prírody a teória nebies
2. kritické obd. - hl. diela: Kritika čistého rozumu, kritika praktického rozumu, kritika súdnosti

Všeobecné dejiny prírody a teória nebies
- pokus o vysvetlenie -> slnečnej sústavy a celej stavby vesmíru
- kozmogonická hypotéza
- pokúsil sa uplatniť poznatky z Newtonovej fyziky a ich prostredníctvom vysvetliť -> slnečnej sústavy a celej stavby vesmíru
- hypotéza o -> slnečnej sústavy z prvotnej hmloviny, kt. sa vyvíjala podľa vlastných vnút. zákonov pohybu
- na zač. bol chaos, vo vesmíre boli rozptýlené častice hmoty, kt. na seba pôsobili príťažlivou a odpudivou silou - tieto isté mechanické sily, kt. vesmír priviedli od chaosu k poriadku, spôsobia aj jeho návrat k chaosu (pôsobia stále)
- o autorstvo tejto hypotézy mal spor s franc. matematikom a fyzikom Laplaceom => kantovsko-laplaceovská teória

Kritika čistého rozumu
- na zač. si kladie ? „ako môžeme poznávať?" - pýta sa, či je naše poznanie empirické al. racionalistické
- vedy založené na tvrdeniach, kt. majú všeobecnú a nevyhnutnú platnosť (matematika, prír. vedy), nemôžu prameniť len zo skúsenosti, lebo tá je neúplná, neukončená, nedáva podklad na zovšeobecnenie; takýmto prameňom však nie je ani rozum
- najprv musíme vyriešiť ?, čo je dostupné nášmu rozumu
- poznanie je ohraničené našou skúsenosťou
- 2 druhy poznatkov:
a) aposteriórne - skúsenostné
b) apriórne - predskúsenostné, nezávislé od skúsenosti (poznanie, kt. sa zaob. jeho podmienkami = transcendentálne poznanie)

- 2 veci, prostredníctvom kt.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.