vnímame realitu: priestor a čas
- spoznávame veci, ale nespoznávame ich osebe (apriori)
- kategórie = apriórne formy (je ich 12 - priestoru, času, príčiny…)
- metafyzické probl. - „ako je poznateľný svet?", „ako poznávame dušu?" - metafyzika už nie je potrebná ako veda
- agnostik: „Človek celé poznávanie nemôže preskúmať do hĺbky"
- rozum sa v snahe poznať najvyšší celok môže ľahko zapliesť do antinómií (neriešiteľných protirečení rozumu) - je schopný predložiť tézy a zároveň antitézy
- myšlienky bez obsahu sú prázdne a nazeranie bez pojmov slepé

Kritika praktického rozumu
- etika
- zaob. sa mravným konaním človeka
- zákl. diela je riešenie rozporu nevyhnutnosti a slobody - podľa neho tento rozpor nie je skut. rozporom, lebo človek koná v určitom smere nevyhnutne, v inom slobodne
- človek = „jav" (časť) prír. javov, a preto je podriadený nevyhnutnosti, kt. vo svete javov vládne + ako mravná bytosť patrí do sveta „vecí osebe", a teda je slobodný
- mravný zákon chápe ako absolútne prikázanie al. ako kategorický imperatív
- kategorický imperatív: „Konaj tak, aby maxima tvojej vôle vždy mohla byť zároveň princípom všeobecného zákonodarstva"
- kategorický imperatív však neformuje to, čo je, ale to, čo má byť
- na jeho epitafe: „Iba dve veci ma napĺňajú - hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon vo mne"
- „Konaj tak, aby si ľudstvo nikdy nepoužíval ako prostriedok, ale ako účel"
- nerozhoduje výsledok, ale zámer
- doteraz sme mravný zákon hľadali mimo nás
- imperatív: hypotetický, kategorický

metafyzika
- vyššie súvislosti
- je na úrovni ideí
- nie je možná

Kritika súdnosti
- zaoberal sa ? krásy, rozoberal estetické prístupy, skúmal, ako krásne predmety navodia v človeku určitú harmóniu.