Nemecká klasická idealistická filozofia - Immanuel Kant (1724 - 1804)

- nar. sa a celý život prežil vo východopruskom Konigsbergu (Kráľovec) - preto sa v jeho životopise vyskytuje len málo zaujímavých údajov
- pomerne mladý stratil rodičov, a tak sa musel o seba postarať sám
- patril k najvzdelanejším ľuďom sv. doby
- bol to človek drobnej postavy a strohých spôsobov - spoločenský, skvelý rečník, obľúbený a vážený člen spoloč. a lit. kruhov
- neuveriteľný puntičkár - vstával presne o 500 potom práca
- žil asketicky, na raňajky: 2 šálky čaju a fajka tabaku
- 1. filozof z povolania - získal profesúru z filozofie
- na uni prednášal filozofiu, etiku, estetiku, matematiku, fyziku, antropológiu, geografiu a dejiny všeobecnej prírodovedy

- jeho teoretickú činnosť rozdeľujeme na 2 obd.:
1. predkritické obd. - najznám. dielo Všeobecné dejiny prírody a teória nebies
2. kritické obd. - hl. diela: Kritika čistého rozumu, kritika praktického rozumu, kritika súdnosti

Všeobecné dejiny prírody a teória nebies
- pokus o vysvetlenie -> slnečnej sústavy a celej stavby vesmíru
- kozmogonická hypotéza
- pokúsil sa uplatniť poznatky z Newtonovej fyziky a ich prostredníctvom vysvetliť -> slnečnej sústavy a celej stavby vesmíru
- hypotéza o -> slnečnej sústavy z prvotnej hmloviny, kt. sa vyvíjala podľa vlastných vnút. zákonov pohybu
- na zač. bol chaos, vo vesmíre boli rozptýlené častice hmoty, kt. na seba pôsobili príťažlivou a odpudivou silou - tieto isté mechanické sily, kt. vesmír priviedli od chaosu k poriadku, spôsobia aj jeho návrat k chaosu (pôsobia stále)
- o autorstvo tejto hypotézy mal spor s franc. matematikom a fyzikom Laplaceom => kantovsko-laplaceovská teória

Kritika čistého rozumu
- na zač. si kladie ? „ako môžeme poznávať?" - pýta sa, či je naše poznanie empirické al. racionalistické
- vedy založené na tvrdeniach, kt. majú všeobecnú a nevyhnutnú platnosť (matematika, prír. vedy), nemôžu prameniť len zo skúsenosti, lebo tá je neúplná, neukončená, nedáva podklad na zovšeobecnenie; takýmto prameňom však nie je ani rozum
- najprv musíme vyriešiť ?, čo je dostupné nášmu rozumu
- poznanie je ohraničené našou skúsenosťou
- 2 druhy poznatkov:
a) aposteriórne - skúsenostné
b) apriórne - predskúsenostné, nezávislé od skúsenosti (poznanie, kt. sa zaob. jeho podmienkami = transcendentálne poznanie)

- 2 veci, prostredníctvom kt.

vnímame realitu: priestor a čas
- spoznávame veci, ale nespoznávame ich osebe (apriori)
- kategórie = apriórne formy (je ich 12 - priestoru, času, príčiny…)
- metafyzické probl. - „ako je poznateľný svet?", „ako poznávame dušu?" - metafyzika už nie je potrebná ako veda
- agnostik: „Človek celé poznávanie nemôže preskúmať do hĺbky"
- rozum sa v snahe poznať najvyšší celok môže ľahko zapliesť do antinómií (neriešiteľných protirečení rozumu) - je schopný predložiť tézy a zároveň antitézy
- myšlienky bez obsahu sú prázdne a nazeranie bez pojmov slepé

Kritika praktického rozumu
- etika
- zaob. sa mravným konaním človeka
- zákl. diela je riešenie rozporu nevyhnutnosti a slobody - podľa neho tento rozpor nie je skut. rozporom, lebo človek koná v určitom smere nevyhnutne, v inom slobodne
- človek = „jav" (časť) prír. javov, a preto je podriadený nevyhnutnosti, kt. vo svete javov vládne + ako mravná bytosť patrí do sveta „vecí osebe", a teda je slobodný
- mravný zákon chápe ako absolútne prikázanie al. ako kategorický imperatív
- kategorický imperatív: „Konaj tak, aby maxima tvojej vôle vždy mohla byť zároveň princípom všeobecného zákonodarstva"
- kategorický imperatív však neformuje to, čo je, ale to, čo má byť
- na jeho epitafe: „Iba dve veci ma napĺňajú - hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon vo mne"
- „Konaj tak, aby si ľudstvo nikdy nepoužíval ako prostriedok, ale ako účel"
- nerozhoduje výsledok, ale zámer
- doteraz sme mravný zákon hľadali mimo nás
- imperatív: hypotetický, kategorický

metafyzika
- vyššie súvislosti
- je na úrovni ideí
- nie je možná

Kritika súdnosti
- zaoberal sa ? krásy, rozoberal estetické prístupy, skúmal, ako krásne predmety navodia v človeku určitú harmóniu.