vlastnej individuálnej existencii
- človek žije pôžitkársky, rozhoduje sa iba medzi zábavou a nudou
- človek vníma život ako umelecké dielo, ide mu iba o to, aby to dobre vyzeralo
- napr. Don Juan

2. etický človek
- vzor vš. prac. cností
- jeho symbolom je vyšší úradník
- človek sa snaží žiť podľa morálnych zákonov, slúži spoločenstvu a dodržuje vš. zásady
- človek žije pre povinnosť, rozhoduje sa medzi správnym a nesprávnym
- jeho zákl. vlastnosťou je, že si uvedomuje povinnosť: k sebe a k ostatným
- je to aj ten, kt. sa stáva manželom - už nie žena = milenka, ale žena = matka jeho detí
- je to autentické štádium - čl. si uvedomuje seba a sv. povinnosti vo vzťahu k sebe a k ostatným
- jediný problém tohto štádia: je to nudné (uvedomujem si síce seba, ale tak trochu prijímam tlak spoločnosti)

3. religiózny (náboženský) človek
- autentický život
- človek sa ocitá tvárou tvár k Bohu
- človek sa rozhoduje sám za seba, vníma sa ako existenciu, indivíduum
- človek pociťuje sv. slobodu
- vysvetľuje ho na Izákovom a Abrahámovom príbehu (Abrahám dostal od boha prísľub, že jeho potomstvo bude nespočetné. Potomstvo neprichádzalo a on zhrešil s inou ženou. Keď už bol on i jeho manželka ára veľmi starý, Boh im dal dieťa - syna Izáka. Mal ho nesmierne rád a Boh ho chcel vyskúšať ako kázal mu Izáka obetovať ako zápalnú obeť. V poslednej chvíli ho zastavil, no presvedčil sa, že Abrahám by to urobil.)

- musíme si dať pozor na to, či žijeme zanietene al. nezanietene
- nivelizácia hodnôt - spojenie hodnôt na 1 úroveň, keď žijeme neautenticky, nezanietene
- Nietzsche s Kierkegaardom predbehli dobu - videli víziu vš. problémov, kt. nastúpia
- Kierkegaard si uvedomil silný význam médii - môžu výrazne vytvárať spoločnosť, kt. v realite nie je, pomáhajú pri vytv., zrode čohosi

náboženstvo
- kritizoval pseudonáboženstvo
- Boh = hlboký paradox, niečo vnút., subjektívne
- viera v Boha - niečo vnút., subjektívne, nemôže tam byť pretvárka, nedeľná zbožnosť
- dôkaz Boha nie je dôležitý, dôležité je veriť pre vieru - „Verím, lebo sa to prieči rozumu"
- kresťanstvo nemá apelovať na rozum
- hovoril, že kresťanstvo jeho doby je popretím toho, čo Nový zákon hovorí o kresťanovi a chcel, aby si to kresťania čestne priznali /to jepodmienkou, aby sa človek uprostred kresťanstva mohol stať kresťanom)
- chcel dosiahnuť, aby sa ľudia vymanili z davu a stali sa jednotlivcami pred Bohom (hovorí o existenciálnej situácii „rytiera viery", človeka, kt. objavuje seba nie v prijímaní cirk.