Renesančná filozofia - Mikuláš Kuzánsky (1401 - 1464)

- jeho otec bol zámožný rybár
- ako 12 r. opustil rodičovský dom, aby naplnil sv. túžbu po vzdelaní - podarilo sa mu to (študoval teológiu, matematiku, prír. vedy, právo a filozofiu)
- vypracoval sa na významného cirk. diplomata (napr. rokovania s predstaviteľmi husitov v Bazileji; člen pápežského posolstva do Carihradu;najväčšmi sa cenili jeho zásluhy na zmierení napätia medzi pápežom a nem. cisárom)
- stal sa kardinálom
- usiloval sa o prekonanie protikladov medzi rokujúcimi stranami - tu sa zrodila jeho geniálna idea o „koincidencii opozít" (splývaní protikladov)
- raz na jednej ceste do Carihradu pozoroval more a pri pohľade na jeho rozbúrenosť uvažoval o Bohu a jeho nepoznateľnosti

- ústrednou ? je problém vzťahu Boha a sveta
- zákl. všetkého je Jedno (vychádza z Plotína), kt. stotožňuje s Bohom a je nepomenovateľné, dokonalé a nekonečné, je všetkým avšak nemôžeme ho stotožniť s ničím konkrétnym
- je panteista
- „Boh je všetko vo všetkom a nič zo všetkého"
- „Boh ani nie je, ani nie nie je"
- „Boh je absolútne maximum, vesmír je relatívne maximum, je relatívne nekonečný"
- „Boh je začiatok aj koniec, minimum aj maximum"
- Boh - nekonečný, jediný začiatok a zároveň podstata všetkého
- Boh je stredom Zeme i vš. sfér a toho vš., čo je na svete
- Boh stvoril svet pomocou aritmetiky a ďalších matematických vied
- Boha chápe ako súhrn protikladov: maximum - minimum, nekonečno - jednota, možnosť - skutočnosť
- dialektické učenie o „splývaní protikladov" - Boha, vesmíru a človeka, maxima a minima, nekonečného a konečného - toto sa usiloval demonštrovať matematickými i jednoduchými fyzikálnymi úvahami (napr. dokazoval, že obvod kružnice pri nekonečnom zväčšovaní jej priemeru s ním splynie)
- ďalej dokazoval, že pojmy hore a dole, vpravo a vľavo sú relatívne a pod.
- na zákl. týchto úvah dospel okrem iného k záveru o guľatosti Zeme, o existencii protinožcov a k ďalším záverom, kt. ho priviedli k názoru o nekonečnosti vesmíru a pripravovali cestu heliocentrizmu

O učenej nevedomosti
- teologický spis
- vystihuje osobitý, až paradoxný spôsob jeho uvažovania, podstatne odlišného od scholastiky
- človek môže byť vzdelaný, no konečný názor o Bohu si nikdy nemôže vytvoriť -> Boh je nepoznateľný
- Boh je najväčšie tajomstvo nikdy neodhaliteľné a nikdy nespoznateľné (Boh je jeho vlastná nevedomosť)
- 2. interpretácia - to, čo vieme o Bohu z predchádzajúcich obd.

je iba nevedomosť, aj keď učená
- čím sme „učenejší", tým menej v skutočnosti vieme
- tento spis je založený na matematickom podklade
- scholastika Boha presne definuje, on sa nazdáva, že celý princíp scholastiky je mylný a touto cestou sa nedá ísť
- človek nemá vedomosti o Bohu, má len sv. domnienky
- Boha nemožno dokázať ani zmyslami, ani rozumom
- Boh - najvyššie tajomstvo, kt. nemôže byť ovládané logickým myslením.