referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ferdinand
Štvrtok, 30. mája 2024
Klasická novoveká filozofia - Gottfried Wilhelm Leibniz (1646 - 1716)
Dátum pridania: 23.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: rea
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 729
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.8
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 4m 40s
Pomalé čítanie: 7m 0s
 

veci možno vysvetliť prostredníctvom rozľahlosti a pohybu, Leibniz: pohyb je len relatívny, je to len zmena vo vzťahu susediacich telies; pohyb súvisí so silou (je defin. ako energia); ak je teleso v pokojovom stave, sv. potenciálnu energiu si zachováva

filozofia monád
- dielo: Monadológia (1714)
- slovo „monáda" prebral od G. Bruna
- monáda - individuálna substancia, jednoduchá, nedeliteľná, bez rozľahlosti a tvaru, bez začiatku a konca, každá je jedinečná (nie je totožná s inou), vš. sú usporiadané hierarchicky, vzájomne na seba nepôsobia, nie sú determinované žiadnou vonk. príčinou
- monáda:
1. bod, kt. však nie je kvantitatívne
2. sila - silové centrum (teleso = komplex silových bodových centier)
3. duša
4. indivíduum (neexist. 2 totožné monády)
- princíp vývinu každej monády spočíva v nej samej - causa sui („monáda nemá žiadne okná, kt. by mohlo niečo vchádzať a vychádzať")
- predurčená harmónia - monády vopred vedia, ako sa budú vyvíjať
- ich usporiadanie je dané Bohom, vš. je do nich vložené aktom stvorenia - vložila to do nich najvyššia monáda, pramonáda, monáda monád = Boh
- má predstavu klasického Boha-stvoriteľa
- tým, že ich stvoril Boh (monády z neho vychádzajú) - monády tv. harmonický celok sveta
- „Monáda je naplnená minulosťou a tehotná budúcnosťou"
- Boh má moc, poznanie a vôľu; monádam prepožičiava sv. 3 vnút. prvky: subjektivitu, percepciu (pociťovanie) a žiadostivosť (pudenie)
- podľa percepcie rozlišuje monády do 3 kategórii:
1. temné - monády, kt. majú len potenciálne schopnosti vnímania, tvoria podstatu neorganických telies
2. hmlisté - jednoduché monády bez pamäte, ale s určitou schopnosťou pociťovať, tvoria svet rastlín + monády obdarené pamäťou, kt. však nedosahujú rozumovú úroveň, tvoria podstatu živočíšneho sveta
3. jasné - monády obdarené rozumom, poznaním večných právd a sebauvedomením, sú to ľudské duše
4. absolútne jasná monáda - Boh (monáda monád)

teodicea
- dielo: Teodicea (1710)
- tento svet je najlepším z možných svetov, dôvody:
1. nemôže stvoriť iný
2. nechce ho stvoriť
3. nevie o ňom
- Boh je všemohúci a vševediaci, a preto nemôže pripustiť, aby exist. ďalší svet
- Boh vo sv. nekonečnej dobrote a dokonalosti zvolil maximum dobra a minimum zla
- keby nebolo aspoň minimum zla, nevedeli by sme, čo je dobro, a tak by sme sa oň ani neusilovali
- zlo:
1. metafyzické (konečnosť sveta, svet sa môže hocikedy skončiť)
2. fyzické (bytosti - nedokonalé a pominuteľné), mravné (človek má chyby)
- vo sv. teodicei sa pokúsil nájsť a zdôvodniť priestor pre slobodu a sebazdokonaľovanie človeka

ako sa dá docieliť súlad medzi 2 hodinami:
1.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.