referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Klasická novoveká filozofia - Gottfried Wilhelm Leibniz (1646 - 1716)
Dátum pridania: 23.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: rea
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 729
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.8
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 4m 40s
Pomalé čítanie: 7m 0s
 
- nem. filozof, matematik, politik, všestranný vedec, polyhistor
- už ako 15 ročný vstúpil na uni
- veľa cestoval
- pôsobil ako diplomat a historiograf, knihovník a nadšený stúpenec vied
- udržiaval osobné styky a bohatú korešpondenciu s najvýznam. osobnosťami vtedajšej Európy
- založil Akadémiu vied v Berlíne (bol jej 1. predsedom) a zaslúžil sa o založenie Akadémie vied v Petrohrade
- značnú časť života strávil ako knihovník a dvorný historik hannoverského kniežaťa

- vytv. filozof. systém tvoriaci základy nem. akademickej filozofie
- jeho ľudské dimenzie sa spájajú a vyúsťujú do ekumenickej vôle v obl. náboženstva (sníva o zjednotení cirkví), v obl. politiky (zaob. sa myšl. zriadiť jediný európsky št.), v obl. filozofie (neustále hľadá univerzálnu kombinatoriku, kt. by umožňovala pomocou formálneho kalkulu odvodzovať vš. pravdy)

- hl. diela: Monadológia, Rozprava o metafyzike, Nové eseje o ľudskom rozume, Teodicea

- vychádza z presvedčenia, že prír. vedy poznávajú svet iba do takej miery, do akej sa nám javí - tieto poznatky získané skúsenosťami nemajú univerzálnu platnosť
- svet taký, aký skutočne je, t. j. bytie všeobecne, je poznateľné len vtedy, keď použijeme presne definované symboly a poznatky vyjadríme v podobe vzťahov medzi nimi, čiže mtematicky

- ak keď uznáva 2 stupne poznania, jednoznačne dal prednosť racionalizmu
- vo sv. filozofickom spise proti klasikovi empirizmu J. Lockovi (Nové eseje o ľudskom rozume, 1704) prijal jeho tézu, že „nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch", urobil to však s dodatkom - „okrem rozumu samého" (rozum disponuje takými poznávacími schopnosťami, kt. nemožno vysvetliť či odvodiť zo skúseností)
- z toho vychádza jeho koncepcia o 2 druhoch „právd" (výrokov):
1. „pravdy rozumu"
- analytické vety typu matemat. výrokov
- majú apriórny (predskúsenostný) charakter a sú východiskom deduktívnych postupov
2. „pravdy faktu"
- výroky založené na skúsenosti, kt. sú príznačné pre prírodovedecké poznanie
- dotýkajú sa iba nášho sveta, nie bytia všeobecne
- nemajú univerzálnu platnosť

- za kritérium pravdivosti pokladal jasnosť, zreteľnosť a neprotirečivosť poznatkov

gnozológia
- celý svet pozostáva z nekonečného množstva častíc - monád (jednotka duchovnej podstaty, duša, z kt. -> hmotné veci) -> je pluralista
- vychádza z atomistov a z časti aj z Aristotela
- kritizoval Descartov dualizmus a jeho deliteľnosť
- Descartes tvrdil, že vš.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.