Klasická novoveká filozofia - John Locke (1632 - 1704)

- nar. sa neďaleko Bristolu ako syn právnika
- študoval teológiu, za kňaza sa nedal vysvätiť, pokračoval štúdiom prír. vied (najmä Ch) a medicíny
- dve desaťročia prežil v rod. lorda Ashleya zo Shaftesbury, kt. bol tajomníkom, lekárom, vychovávateľom a poradcom, a popri ňom sa zapájal do polit. života
- aktívna činnosť v polit. ho priviedla k štúdiu ? teórie št. a práva

- hl. diela: Rozprava o ľudskom rozume, Dve rozpravy o vláde

Rozprava o ľudskom rozume
- kritizuje Descartovu predstavu o ideách (malé dieťa nemá vedomosť o tom, že trojuholník má 180°)
- zaoberal sa problematikou teórie poznania, hľadal odpoveď na 2 zákl. ?:
1. Odkiaľ ľudia získavajú sv. myšlienky a predstavy?
2. Môžeme sa spoľahnúť na to, čo získavame zmyslami?
- ľudské vedomie je pri narodení čistá nepopísaná doska = tabula rasa, na kt. píše poznatky až naša skúsenosť
- vš. poznatky získavame zmyslovou skúsenosťou, zákl. každého poznania je skúsenosť
- v ľudskom rozume nie sú žiadne vrodené idey - odmietol tak Descartovo učenie o vrodených ideách („Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch")
- idea = obsah vedomia; prináleží vedomiu ako jeho prvok, zložka
- z hľadiska pôvodu rozlišuje idey:
1. zmyslové vnemy (sensations) vecí javov, vlastností…
- získavame ich zvonka, vonk. skúsenosťou
2. reflexie
- pochádzajú z pozorovania našich vnút. duševných aktov; vnút. skúsenosť
delia sa na:
a) súvisiace s poznávaním
b) súvisiace s vôľou („chcenie")
c) kombinácia oboch

- z hľadiska zložitosti rozlišuje idey:
1. jednoduché (kvality)
- vnemy, kt. majú nejaký obsah
- delia sa na:
a) primárne
- reálne exist. vo vnímaných telesách
- sú fixné a nemenné
- adekvátne našej mysli
- sú v predmetoch vždy bez ohľadu na to, či sú niekým vnímané
- veľkosť, pohyb. stav, tvar, pevnosť, počet
b) sekundárne
- vznikajú v procese vnímania spolupôsobením vecí a našich zmyslov
- neodrážajú skut. vlastnosti vecí, hoci o nich vieme iba preto, lebo vonk. skutočnosť pôsobí na naše zmysly
- vôňa, farba, chuť, zvuk, svetlo

2. zložené
a) mody spôsob prezentácie
b) kvality
c) vzťahy

3 druhy poznania:
1. intuitívne - bezprostredne poznávame vzťah medzi 2 ideami
2. demonštratívne - poznatok získavame vyvodzovaním z iných poznatkov (uplatnenie najmä v matematike)
3.

prostredníctvom zmyslov

prenášanie ideí prostredníctvom slov
- slová zastupujú idey, spájajú sa s nimi, a preto je slovo schopné vyvolať v mysli počúvajúceho podobnú ideu, aká sa nachádza v mysli hovoriaceho
- idea je spojená so slovom a tvorí jeho význam
- slovo, kt. nie je naplnené nijakou ideou, nemá význam

sociálno-polit. názory
- uznáva suverenitu ľudského indivídua (Listy o tolerancii, Dve rozpravy o vláde)
- založil princípy novovekého liberalizmu
- presadzuje požiadavku náboženskej znášanlivosti medzi občanmi, ako aj v postoji št. k náboženstvu a cirkvám
- št. nemá zasahovať do cirk. vecí a cirkvi nesmú vnucovať občanom tú či onú vieru
- deista - pripúšťa ideu Boha, no nespája ho so žiadnym konkrétmyn náboženským vierovyznaním
- štát = výsledok spoločenskej zmluvy, snaha ľudí vzáj. spoluprácou zachovať a rozvinúť prir. práva každého občana vyplývajúce z „prirodzeného zákona" (právo na ochranu života, slobody a majetku)
- forma: konštitučná monarchia
- aby predišiel kumulovaniu moci, rozdelil moc na: federatívnu (neskôr sa spresnila ako súdna moc), zákonodarnú, výkonodarnú
- moci sú navzájom nezávislé = predpoklad demokrat. vlády

deizmus
- v rozmanitých podobách sa medzi vzdelancami 17. - 19. st. veľmi rozšíril
- uznávali Boha:
1. ako možného stvoriteľa al. 1. hýbateľa sveta
2. ako toho, kto dal svetu zákony a ďalej doň nezasahuje (t.j. nerobí zázraky)
3. ako garanta morálky (najrozšír. názor), kt. zaručuje, že dobro bude raz odmenené a zlo potrestané.