Renesančná filozofia - Niccolo di Bernard Machiavelli (1469 - 1527)

- poznal históriu, študoval antické dejiny, bol aktívnym diplomatom
- skúma svet ľudských vzťahov a činov a ich pôsobenie na vznikanie a zanikanie št.
- hybnými silami dejín sú materiálne záujmy a sily
- Tal. bolo rozdrobené na menšie štátiky, jeho hl. snahou bolo zjednotenie
- ideál: republikánske zriadenie
- človeka treba brať takého, aký je a nie ho pretvárať
- prirodzenosť človeka: človek je egoista
- nad vš. má stáť št. - polit. organizmus a špecifický systém
- akceptoval princíp osudovosti - celé dejiny sú bojom šťasteny a osudu, no ako renesančný človek k tomu dodáva, že sa proti tomu treba brániť

- štát nie je závislý od cirkvi ako najvyššej moci na zemi
- svetský št. založený na národnom princípe je právnym št.
- zákl. práva je moc a nie morálka
- najvyšším zákonom politiky je šťastie a moc št. -> št. záujem je záujem celého národa
- na dosiahnutie tohto cieľa sú prípustné aj nemorálne prostriedky

Vladár
- rozvíja tam sv. teórie
- na zákl. analýzy histórie - v antických dejinách skúmal úspešných a neúspešných panovníkov, ich vlastnosti a charakter
- podal obraz úspešného vladára
- vládca - vychovaný človekom aj zvieraťom (najv. antickí hrdinovia boli vychovaní Kentaurami), kombinácia mocného leva a prefíkanej líšky
- dobrý vládca si môže poddaných získať al. nezískať, tretia možnosť nie je
- keď vládca ovládne novú krajinu, musí dať bývalých panovníkov vyvraždiť
- vladár je reformátor, tvorca nového št., kt. predstavuje celonárodné záujmy
- -> machiavelizmus.