Osvietenská filozofia - Charles Louis Montesquieu (1689 - 1755)

- filozof, historik, spisovateľ
- nar. sa v šľachtickej rod. neďaleko juhofranc. mesta Bordeaux
- nielen mysliteľ, ale aj politik
- zaob. sa problematikou teórie št., polit. moci, jej rozdelenia a práva

- hl. diela: Perzské listy, Anglická sloboda, Úvahy o príčinách veľkosti a úpadku Rimanov, O duchu zákonov

Perzské listy (1721)
- 2 mladí Peržania cestujú Európou, všímajú si spoloč., cirk. a št. pomery - všímajú si najmä cirk. neznášanlivosť a úpadok mravov
- satira na št. absolutizmus
- zastavia sa aj v BA a zúčastnia sa na zasadaní uh. snemu
- najviac ich zaujme Angl. so sv. demokraciou a parlamentom
- snaží sa poukázať na relativitu hodnôt a kultúr
- skúma vnút. súvislosť dejín
- hl. úloha: objasniť dejepisný vývoj
- zákonitosť vecí pochádza z ich vlastnej prirodzenosti -> zákonitosť vzniká z prír. zákonov

O duchu zákonov (1748)
- jeho životné dielo
- 31 kníh
- ako jeden z prvých použil porovnávaciu metódu pri skúmaní ? práva - porovnal polit. zriadenie a zákonodarstvo Angl. a Franc. s republikánskym a imperátorským Rímom
- št. nie je vôľa panovníka ale celková vôľa
- každý jeden zákon má ducha, každá jedna krajina je špecifická, a preto nemôžu byť rovn. zákony
- podnebie, geograf. podm., forma vlády, spôsob života, stupeň slobody, náboženstvo, mravy - toto vytvára pomyselného ducha krajiny -> a preto musí mať aj každá krajina iné zákony
- je tu zaradená deľba moci: zákonodarná, výkonná, súdna
- najvhodnejšia forma vlády: umiernená konštitučná monarchia.