Helenistické obdobie gréckej filozofie - Novoplatonizmus
- vychádza l filozofie Platóna

Plotinos (204 - 270)
- najznám. predstaviteľ
- synteticky spracoval poznatky gr. filozofie, a tak pripravil pôdu pre nástup kresťanského učenia a jeho šírenie
- sám sv. práce nevydával, zachovali sa vďaka jeho žiakovi životopiscovi Porfýriovi, je to 6 kníh, z kt. každá má 9 rozpráv (odtiaľ názov Eneady = deviatky)
- on a jeho žiaci sa pokladali za vykladačov Platóna (no prebrali prvky aj z Aristotelovho učenia, prvky stoicizmu, ba dokonca skepticizmu)

- existuje absolútne bytie - Jedno, Prvé, Večné, Najvyššie, Dobro (tak nazýva božskú bytosť) - je absolútne, dokonalé, základ každej existencie, hovorí o ňom aj ako o kráse, dobre a pravde
- emanáciou (vyžarovaním) - proces vyžarovania lúčov, najprv vznikajú idey a potom nižšie súcna, veci
- tma - neprítomnosť svetla
- večné idey - praformy vš. tvorov
- každej jednej duši bola daná iskra z ohňa
- emanácia sa uskutočňuje po etapách a stupňoch: Najvyšší, božský duch, duša sveta, ľudská duša, svet hmoty (prejav zla a temnoty)
- pre božskú bytosť je nedôstojné dotýkať sa hmoty, preto ani svet nevznikol na zákl. vôle najvyššieho
- príčinou nedokonalosti človeka je hmota, telo človeka, kt. mu bráni poznávať Najvyššieho
- človek sa má ponárať do seba samého, do toho božského, kt. je v nás
- svetová duša je prítomná v každej individuálnej duši
- očistením sv. duše, stavom extázy sa dostaneme k poznaniu, nazeraniu božského, a tak sa s ním zjednotíme
- Jedno nie je dostupné pojmovému poznaniu, na jeho poznanie treba mystickú skúsenosť

- spolu s inými autormi vytvára predpoklad na nástup kresťanskej filozofie (z novoplatónskej filozofie vyjdú najmä Aurelius Augustinus a Boethius).