Augustín)
- rozhodujúcim spôsobom preklenul priepasť medzi filozofiou a náboženstvom
- jeho koncepcia vychádza z myšlienky, že ak filozofi povedali niečo pravdivé a v súlade s vierou, potom nielenže sa niet čoho obávať, ale kresťania by si to mali osvojiť a využiť na osvietenie sv. viery myslením a svojho rozumu vierou
- sformuloval tak ústredný motív stredovekej filozofie: pochop, aby si uveril, a ver, aby si porozumel
- žil v čase radikálnych zmien (uznanie kresťanstva a zánik Západorímskej ríše)

- nar. sa v Tagaste v Numídií (dn. Tunis) ako syn pohanského otca a kresťanskej matky (neskôr sv. Monika)
- prežil rozmarnú a výstrednú mladosť
- dielo Vyznania, v kt. podrobne opisuje cestu sv. hľadania, sa začína vetou „Ty si nás stvoril pre seba a nepokojné je naše srdce, pokiaľ nespočinieme v tebe"; formou modlitby v 13 knihách približuje svoj život poznamenaný nepokojom, hľadaním a omylmi, až kým nenašiel vnútorný pokoj v kresťanstve
- pod vplyvom Ambrosia ako 33 r. konvertoval na kresťanstvo, zriekol sa kariéry a radikálne zmenil sv. spôsob života
- vrátil sa do Afriky, kde sa stal kňazom, neskôr biskupom v severoafrickom meste Hippo, kde aj zomrel
- medzi jeho najvýznam, diela patria: Proti akademikom (rané obd. jeho tvorby), O pravom náboženstve, O slobode vôle (prechodné obd.), O trojici, O Božom štáte, Vyznania (obd. biskupského pôsobenia); O pomere tela a ducha, Rozhovory duše s Bohom

- jeho filozofia nie je systematická, ale dôsledne teocentrická
- jadrom je vzťah medzi človekom a Bohom
- Boh (Summa esentia) - príčina, stred, cieľ sveta, vecí a ľudí; najvyššia podstata, bytie, nezávislá existencia - príčina samého seba
- Boh stvoril svet z ničoho, riadi jeho činnosť a pokračuje v tvorení (odmieta názor, že svet, keď už bol stvorený, sa ďalej vyvíja sám)
- svet pochádza od Boha, nie však z neho; nie je večný ani dokonalý
- večné sú len idey, kt. nevznikajú, ani nezanikajú, sú obsiahnuté v Božom rozume a Boh podľa nich tvorí vš. premenlivé, pominuteľné veci
- poznanie ideí sa stáva ? poznania kresťanského Boha, čiže Boh je aj predmetom poznania

- človek sa delí na telo a dušu
- duša má nadradené postavenie, chápe ju podobne ako Platón; samostatná substancia, dokonalá, nesmrteľná, časť Boha na zemi; nemá v sebe nič materiálne, má len 3 funkcie: myslenie, pamäť a vôľu
- táto trojica je podobná Božskej Trojici => svojou dušou je človek podobný Bohu
- základom duchovného života je vôľa, nie rozum
- učením o dominancii vôle nad rozumom sa odlišuje od gr.