racionalistov a hlása voluntarizmus
- jeho hodnotenia dobra a zla vo filozofii - teodicea (ospravedlňovanie Boha za existenciu zla na svete) je dodnes nevyriešená
- chápe zlo ako menšie dobro, nie ej protiklad dobra, je len jeho nedostatkom
- zlo -> vtedy, ak sa niečo nerobí dobre, jeho zdrojom je buď pýcha al. ctižiadostivosť

- možno sa mýliť vo veciach vonkajšieho sveta, môžem pochybovať o ich poznaní, ale tým, že pochybujem, uvedomujem si sám seba ako pochybujúcu bytosť: „Ak sa totiž mýlim, potom som." („Dubito - cogito - sum." - „Pochybujem, myslím, teda som.")
- pravdu nemožno nájsť mimo človeka („Nevychádzaj von, vráť sa späť do sv. vnútra! V ľudskom vnútri prebýva pravda.")
- jeho filozofia je založená na pochybovaní a myslení, o jedinom nesmie človek pochybovať - o sebe samom a sv. láske k Bohu
- v duši prebýva všetko - princíp matematiky, poznania, logický princíp…
- nejestvuje nijaká zmyslová skúsenosť bez účasti ducha
- teória „iluminácie" - večné idey sú nám dané vďaka tomu, že vyžarujú z Boha

- učenie o predestinácií - tvrdí, že všetci ľudia sú zaťažení dedičným hriechom (len Adam sa narodil slobodný a bez hriechu), preto podľa sv. prirodzenosti hrešia a zomrú, lebo smrť je trestom za hriech
- Boh vo sv. milosrdnosti vykupuje ľudí, nie však vš., ale podľa predurčenia - niekt. vyvolí, iných zavrhne

- dejinný proces je riadený Božou vôľou, podľa plánu spásy a spočíva v konflikte viery a neviery (Boží št. x pozemský št. = ríša diabla)
- obe ríše sú založené na rozdielnom spôsobe lásky: „… pozemský štát na sebaláske (egoizme), kt. sa stupňuje až do znevažovania Boha, nebeský št. sa zakladá na láske k Bohu, kt. sa pozdvihuje až k opovrhovaniu sebou samým."
- prostredníctvom sv. Syna sa Boh stal človekom - to je udalosť, kt. sa začal proces oddelenia vyvolených od zatratených - a Posledným súdom sa tento proces uzavrie; omilostení vytvoria Boží št. a pozemský št. je určený na zánik
- cirkev ešte nie je Božím št., je jeho nedokonalým obrazom, pripravuje ho podľa Božej vôle, zhromažďuje tých, kt. sú určení na spásu, mimo nej spásy niet
- zdroj viery nie je v Biblii, ale v cirkvi (týmito argumentmi zdôvodnil nevyhnutnosť jej existencie).