referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Drahomíra
Nedeľa, 19. januára 2020
Patristika (1. st. (2./3. st.) - 8. st.)
Dátum pridania: 23.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: rea
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 049
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.7
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 6m 10s
Pomalé čítanie: 9m 15s
 
- obd. nástupu kresťanstva
- pozostáva z 2 etáp:
1. do r. 325 (Nicejský koncil) - je charakteristická stretávaním sa pôvodných teologicko-náboženských prvkov kresť. učenia s gr. a rím. filozofiou
2. do 8. st. - obd., keď sa vytv. pevné zákl. náboženských dogiem

- názov je odvodený od lat. slova pater = otec, kt. sa označovali duchovné autority ranej cirkvi (v helenistickom obd. čestný titul pre učiteľa múdrosti); skúmanie ich učenia sa nazýva „patrológia" a obd., v kt. žili (pribl. 2 - 7./8. st.) sa nazýva „patristika"
- o „cirkevných otcoch" môžeme hovoriť len v súvislosti s nasledovníkmi Ježiša Nazaretského, kt. prišiel na zem ako Syn Boží, aby spasil ľudstvo a svet - odvtedy sa uctieva ako Kristus (gr. Chrestos znamená „pomazaný", hebrejsky Mašiah = Mesiáš) a jeho stúpenci sa nazývajú kresťania
- medzi najvýznam. cirk. otcov - filozofov patrí Tertullianus, Origenes, Ambrosius, Aurelius Augustinus, Hieronymus a Gregor Veľký

- rané kresťanstvo, pre kt. sú charakteristické spisy apoštolov Pavla a Jána, si od začiatku všímalo filozofiu, pričom jej prínos hodnotilo rozdielne
1. Pavol sa otvára pohanskému mysleniu, aby sa vzápätí pred ním uzavrel. Kladie do priameho protikladu múdrosť filozofov a Múdrosť Božiu. Takéto prirovnanie musí dopadnúť v neprospech pohanských učiteľov
2. Naopak, Ján nezaujato preberá z antiky známe učeniu o logu: plodným spôsobom spracúva učenie novoplatonikov, stoikov, ale aj helenistického židovstva. Kristus ako Syn Boží je zároveň aj Logos, t. j. Slovo Božie.
- tieto 2 postoje sú akoby prototypmi dvojakej tradície, kt. reprezentuje na jednej str. Tertullianus a na druhej strane Origenes
1. Tertullianus (2. st.; rímsky právnik, „cirkevný otec") stroho odmieta filozofiu („Načo sú Jeruzalemu Atény?"). S istou dávkou provokácie však zdôrazňuje absurdnosť kresťanskej viery, ak ju posudzujeme z hľadiska pojmového myslenia. („Verím, pretože je to nezmyselné.")
2. Origenes (gr. filozof a teológ, „cirk. otec", Plotinov súčasník, zomrel ok. r. 250) začína presadzovať filozofiu ako reflexiu obsahov zjavenia. Boh je nemateriálny a svet stvoril z ničoho. Jeho syn je Logos, kt. sa nachádza medzi Otcom a svetom. Veci tohto sveta sú odrazmi Logu. Trestom za hriechy je to, že duša človeka je spojená s telom a má len možnosť očisťovania.

Aurelius Augustinus (354 - 430) (Sv.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.