Periodizácia gréckej filozofie

1) Raná filozofia (predsokratovské obdobie) (6. - 5. st. p. n. l.)
Milétska filozofická škola (Malá Ázia)
Pytagorejci (Taliansko)
Eleatská škola (Taliansko)
Herakleitos (Taliansko)
Poeleatská škola
Atomisti
- riešenie otázky „Z čoho vznikol svet?"
- hľadanie pralátky = arché
- odpoveď našli v prírode (okrem Pytagorejcov) -> prírodná filozofia

sofisti
= učitelia múdrosti
- putujúci muži, nezaložili žiadnu školu
- mali hlboké vedomosti
- naučili ľudí správať sa egoisticky
- rozhranie prírodnej a klasickej filozofie
- spochybnili mnohoodpovede z 1. obd.
- naučia žiakov klásť otázky a odpovedať na ne

2) Klasické (vrcholné) obdobie (5. - 4. st. p. n. l.)
Sokrates
Platón
Aristoteles
- 332 p. n. l. zomiera Aristoteles a končí sa 2. obd. gr. filozofie
- buduje sa systém :
disciplíny: ontológia, gnozeológia, etika
vedy: (Aristoteles - „Filozofia = matka všetkých vied")
teoretická filozofia - čím sa zaob. filozof
praktická filozofia - matematika, fyzika …
poietická filozofia - zaob. sa umením

3) Poklasické (helenistické) obdobie (4. st. p. n. l. - 5. (6.) st. n. l.)
- silný vplyv náboženstiev na filozofiu - kresťanstvo, judaizmus, islam
- spája 2 svety - Grécko + Rím (Gréci r. 338 p. n. l. - bitka pri Chaironei -> Gréci strácajú svoju politickú samostatnosť, boli to však múdri ľudia a stali sa učiteľmi iných kultúr - najmä rímskej) -> grécko-rímska filozofia
- školy často vznikajú na území Grécka a potom idú von
- venovala sa etike -„Ako má človek v dobe úžasných zmätkov žiť?".