- pôv. meno Aristokles
- meno Platón až dostatočne (platys = široký - mal široké 1. hruď a čelo, 2. vedomosti, 3. jeho rozprávanie bolo zložité)
- nar. sa v Aténach v aristokrat. rodine, kt. bola aj spoloč. a polit. aktívna, jeho otec: potomok kráľa, matka: zo Solónovej rodiny
- po smrti Sokrata veľa cestoval, do Atén sa vrátil až ako 40 ročný, založil tam filozof. školu Akadémiu (podľa vzoru Pytagorejcov) - škola, kde sa učilo v slobodnom myšl. duchu (zatv. Akadémie r. 529 = zač. stredoveku)
- zanechal: 36 dialógov, 1 monológ a niekoľko listov
- ovplyvnila ho jeho rodina (otrokársky model spoločnosti považoval za správny) a Sokrates:
- naučil ho viesť dialóg, aplikoval ho vo väčšine sv. filozof. prác (hl. postavou a hlásateľom jeho názorov je Sokrates, Sokratovými partnermi sú filozofi, politici, príp. iné osobnosti, dialógy často nesú ich meno)
- spočiatku sa venoval básnictvu, neskôr pod vplyvom Sokrata filozofii
- pod jeho vplyvom sa vzdal sv. polit. ambícií (kvôli Sokratovmu nespravodlivému potrestaniu), no nejaké ambície v obl. politiky predsa len mal

- podľa obd. jeho života sa jeho dial zvyčajne rozdeľujú do 3 skupín:
1. sokratovské obd. - spisy nesú pečať jeho učiteľa, napr. Protagoras (o výchove k cnosti), Gorgias (o rétorike), Obrana Sokratova (Sokratova reč na súde - monológ)
2. klasické obd. - vytv. svoj idealistický systém nazývaný teória ideí, napr. Kratylos (o pôvode reči), Faidon (o nesmrteľnosti duše), Faidros (o láske a kráse), Symposion (o láske ako túžbe po poznaní), Ústava (o dokonalom št.)
3. posledné obd. - niekt. myšlienky nanovo rozpracúva a skúma ich z nového hľadiska, napr. Zákony (popravená koncepcia Ústavy), Timaios (o vzniku sveta), Kritias (nedokončený spis o zániku ostrovnej ríše Atlantídy), Politikos, Teaitetos (o spravodlivom vedení)

učenie o ideách
- => 1. idealista
- obhajoval ním možnosť poznania sveta
- východiskom jeho filozofie bol dualizmus
- svet ideí:
- podľa Parmenida
- nemateriálny, nemenný, pevný, stály, dokonalý
- nachádzajú sa tam vš. vzory
- idey sú oddelené od jednotlivých vecí a sú samostatnou realitou
- má presný hierarchický poriadok, na jeho vrchole je idea dobra - prvá a absolútna príčina všetkého súcna, priznáva jej funkciu božského Demiugra (stvoriteľa) a chce, aby ju svet odzrkadľoval; preto ju obdaroval rozumom a dušou, kt. vtelil do človeka
- svet javov:
- podľa Herakleita
- svet, v kt.