Poklasická filozofia 19. st.

- pluralistická
- diskontinuita (nenadväzujú na seba)
- smrť subjektu - nie autor píše dielo, ale cez neho je dielo písané

filozofické smery tohto obd. začleňujeme do 2 prúdov:
1. scientistické prúdy
- „ako filozofovať?"

a) pozitivizmus
b) novokantovstvo
c) marxistická filozofia

- podľa toho, ako k vede pristupuje:
a) ortodoxný (prísny) - vníma filozofiu ako vedu
b) rešpektuje vedu a prihliada vedeckým metódam, ale ponecháva si status filozofie

- scientia = veda
- pristupujú k filozofii z prísne vedeckého hľadiska, chápu ju ako vedu
- usilujú sa rozvíjať filozofiu v úzkej nadväznosti na poznatky špeciálnych vied a vylúčiť ?, kt. presahujú našu skúsenosť a nemožno ich empiricky overiť ani vyvrátiť
- odmietajú vš. metafyzické, špekulatívne
- filozofia má úzko spolupracovať s vedami, nadväzovať na ne a poznávať predpoklady vied

2. antropologicky orientované filozofie
- „o čom filozofovať?"

a) náboženská filozofia existencie S. Kierkegaarda - všíma si človeka ako takého
b) voluntaristický iracionalizmus A. Schopenhauera - všíma si človeka vo svete
c) voluntaristická filozofia života F. Nietzscheho
d) ďalšie podoby filozofie života (H. Bergson. W. Dilthey)

- antropos = človek
- tieto smery sa zaoberajú človekom, jeho existenciou, jeho životom a dejinami, jeho neopakovateľnosťou
- všímajú si u človeka predovš. také javy ako je iracionalita, prežívanie, vôľa, intuícia…
- mimoracionálne postupy, iracionálnosť človeka.