Poklasická filozofia 19. st. - Pozitivizmus

- chcú eliminovať nedostatky minulosti
- hl. úloha: priblížiť fil. vede
- ideál: vybudovanie vedeckej fil. - fil. sa rozplynie vo vedách

1. klasický - Comte, Mill (chce budovať utilitaritu - vš. použiť vo sv. prospech), Spencer
2. empiriokriticizmus - E. Mach
3. novopozitivizmus - vytv. ho predstav. viedenského krúžku - Karnap, Schlick
4. postpozitivizmus - Kuhn

August Comte (1798 - 1857)
- nar. sa v juhofranc. meste Montpellier v katolíckej rodine, vieru však stratil veľmi skoro
- žil v Paríž, kde sa zoznámil so socialistom Saint-Simonom a na istý čas sa stal jeho osobným tajomníkom
- študoval na École polytechnique v Paríži
- r. 1826 začal viesť kurz vedeckej filozofie, kt. sledovali významní vedci
- v r. 1848 založil Pozitivistickú spoločnosť

- jeho hl. dielom je rozsiahly šesťzväzkový Kurz pozitívnej filozofie (1830 - 1842)
- Systém pozitívnej politiky, Pozitívny katechizmus

- je zakl. pozitivizmu a sociológie
- zakl. empirickej sociológie (najkomplikovanejšia veda, zaob. sa človekom), kt. buduje na 2 zásadách: zásada poriadku a pokroku
- klasifikácia vied, snaží sa ich rozdeliť podľa istých kritérií od najjednoduchších k najzložitejším, od abstraktnejších ku konkrétnejším (matematika, astronómia, fyzika, chémia, biológia, sociológia)

- odmieta metafyziku = ? typu „ako vznikol svet, človek?"
- chce len vedieť, ako svet funguje
- zaujíma ho iba jav, nie vec osebe, pretože tú nikdy nespoznáme (Kant)
- ak poznáme javy, vieme predvídať
- úl. fil.: mala by optimálne usporiadať existujúce vedecké poznanie do sústavy
- každý človek si musí vytv. svetonázor, ale v rámci vedy
- jeho metódu môžeme porovnať s lit. realizmu, napr. Balzacom: všíma si konkrétne postavy zo života konkrétnej spoločnosti, každá postava má nejaké typické vlastnosti a na zákl. toho popisuje spoločnosť

3 štádiá vývoja spoločnosti:
1) teologické
- ľudský rozum sa pokúša vysvetliť javy pôsobením nadprirodzených síl (Boha)
- ľudia si ešte kladú ? o podstate nášho bytia a odpoveď hľadajú v náboženstve

2) metafyzické
- ľudia robia to isté, len odpoveď hľadajú vo filozofii
- ľudia už skutočnosť vysvetľujú na zákl. abstraktných filozof. pojmov
- nadprirodzené sily sú nahradené abstrakciami ako zákon, substancia, kauzalita…

3) pozitívne
- ľudia pochopili, že takáto cesta k ničomu nevedie, a preto si takéto ? prestávajú klásť a kladú si iba ? „ako žije spoločnosť?"
- skutočnosť sa vysvetľuje na zákl.

faktov
- pokrok vied sa obmedzuje na prísne skúmanie sveta, kt. si vyžaduje moderná priem. spoločnosť
- až v tomto štádiu môžeme vecne a triezvo poznávať
- dobre fungujúca spoločnosť musí byť dobre metodicky organizovaná, a preto musí byť riadená odborníkmi

- vo vývoji spoločnosti boli tieto štádiá v týchto obd.::
1. stredovek - monarchistické usporiadanie spoločnosti
2. buržoázne revolúcie
3. podľa Comta ešte len príde

- v našom živote tieto obd. predstavujú:
1. dieťa
2. dospievajúci
3. dospelý

- spoločnosť dosiahne sociálnu harmóniu a regulovaný pokrok prostredníctvom reforiem
- odmieta revolúciu, kt. podľa neho vedie k chaosu
- vtedy sa jeho filozofia stala programom konzervatívnych síl spoločnosti

náboženstvo
- podľa neho bude najl. stmeľujúcim faktorom pozitivistickej spol. - ,naplnením ideálu humanity
- je postavené na princípe, že vš. ľudia sa k sebe správajú altruisticky, sú k sebe dobrí
- predmetom uctievania bude Veľká bytosť - Ľudstvo (Grand Eter)
- takéto „náboženstvo" zaistí upevnenie spoločnosti, trvalosť rodiny s privilegovaným postavením ženy
- zdôrazňujúc význam citovosti, prisúdil žene privilegovanú úlohu vo sv. konštrukcii spol.

- podstatu pozitivizmu Comte zhrnul do vety, kt. chcel mať vytesanú na sv. hrobe: „Láska ako princíp, poriadok ako základ, pokrok ako cieľ."

Anglický pozitivizmus
John Stuart Mill (1806 - 1873)
Herbert Spencer (1820 - 1903).