Osvietenská filozofia - Jean-Jacques Rousseau (1712 - 1778)

- nar. sa v Ženeve
- vyrastal bez rodičov a nikdy nechodil do školy
- sám sa naučil písať a aj neskôr sa sám vzdelával štúdiom filozofie, matematiky, hudby, dejepisu, astronómie a pod.
- okrem filozofie, práva a polit. sa zaujímal o prír. vedy, pedagogiku a hudbu
- ako 16 ročný opustil rodnú Ženevu a vlastne celý život prežil ako tulák bez domova, prenasledovaný úradmi a cirkvou za sv. buržoázno-liberalistické názory (vo Franc. naňho vydali zatykač, pálili jeho knihy)
- vystriedal mnoho zamestnaní, živil sa opisovaním nôt, predovš. však lit. činnosťou
- napísal niekoľko divadelných, operných diel a románov
- jeho mecenášmi boli viacerí predstavitelia vysokej šľachty, proti kt. vo sv. spisoch horlil
- bol mnohostrannou originálnou, ale aj protirečivou osobnosťou

- hl. diela: Rozprava o vedách a umeniach, Rozprava o pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi, Spoločenská zmluva, Emil alebo o výchove

Vyznania (1771)
- autobiograf. spis
- exhibicionistický
- hovorí o človeku, kt. je veľmi nestály a prejavujú sa u neho psychopatické črty

- konvertoval, bol kalvín a stal sa katolíkom
- stavia sv. filozofiu na cite - pocity, city, citové prežitie (na rozdiel od celého osvietenstva)

Rozprava o vedách a umeniach (1749)
- kniha
- kladie si ? „prispel pokrok vied a umenia k zlepšeniu mravov?"
- podľa neho bol človek-divoch oveľa morálnejší
- pokrok vied a umenia nie je užitočný pre mravnosť a ľudské šťastie

Rozprava o pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi (1753)
- prvotná nerovnosť - človek si vykolíkoval kus zeme a povedal: „Toto je moje"
- vysvetľuje vznik súkr. vlastníctva a hovorí o spájaní sa silnejších proti slabším
- prirodzená nerovnosť (prírodná) - dedičná, človek za ňu nemôže
- mravná nerovnosť - môže za ňu človek
- 3 typy nešťastí, kt. spôs. ľudia:
1. vznik súkr. vlastníctva
2. ustanovenie vrchnosti, vládcov
3. ľubovolný zvrat v moci - vzťah pán a podriadený

Spoločenská zmluva
- „Človek sa narodil slobodný, ale všade je v okovách"
- malo by sa vytv. ustanovenie, kde by mala byť sloboda človeka s právom (aby mal človek pocit, že má na niečo právo)
- aby mal človek pocit, že koná to, čo chce, vzdá sa časti sv. vôle a vytv. sa „Všeobecná vôľa" (la volonté générale) - na zákl.

hlasov
- menšina musí prijať názor väčšiny
- každý občan sa musí podriadiť všeobecnému prospechu
- panovník nie je privilegovaný, je súčasťou zmluvného vzťahu - ak ho poruší, ľud má právo zvrhnúť ho (nazval to právom ľudu na revolúciu)
- toto dielo sa stalo bibliou Franc. revolúcie a k ideovému odkazu J. J. Rousseaua sa hlásili najmä jakobíni

Emil alebo o výchove
- pôsobil aj ako pedagóg
- človek má byť vzdelávaný, ale nemá byť u neho ubitá prirodzenosť - vzdelávanie nemá človeka tak zmeniť, aby ubilo jeho prirodzenosť, prírodnosť

náboženstvo
- založené nie na rozume, ale cite
- cit vraví, že Boh existuje
- nepotrebujem viac vedieť, potrebujem cítiť.