slúžia na označenie jednotlivých vecí a človek si ich vytv., aby dokázal komunikovať o reálnom svete
- podľa toho „človek vôbec" ako rodová bytosť neexistuje, reálne existujú len jednotliví ľudia
- napadli trinitárnu dogmu - Boh je Otec, Syn aj Duch svätý - odmietajú božskú podstatu Boha, Boh je len pomenovanie, reálne a konkrétne sú iba jeho prejavy (Otec, Syn, Duch svätý)
- vyšli z Aristotela (už on neujasnil, či sú všeob. pojmy iba pomenovaním al. reálne existujú)
- Roscellinus (1050 - 1125), Duns Scotus, William Occam

Anselm z Cantenbury (1033 - 1109)
- najvýznam. filozof a teológ 11. st.
- nar. sa v Aoste (Piemont)
- študoval vo Franc., bol opátom benediktínskeho kláštora, neskôr sa stal arcibiskupom

- prišiel s novou myšlienkou, že človek je svojím rozumom verným obrazom Boha a dialektika má účasť na Božích myšlienkach
- kritizoval nominalistov
- do dejín filozof. vstúpil predovš. formuláciou dôkazu existencie Boha, vychádza z pojmu Boha: „Boh je ten, nad kt. už nemožno myslieť nič vyššie."
- „Verím, aby som rozumel."
- ak by Boh jestvoval len v mojej mysli ako pojem, nebol by už tým najvyšším, lebo by mu chýbala reálna existencia - ontologický dôkaz existencie Boha (jedni sa k nemu postavia pozitívne - Bonaventura, Leibniz, iní ho budú kritizovať - Gaunillo, Tomáš Akvinský, Immanuel Kant; kritika je v podstate založená na tom, že z pojmu nemožno odvodzovať reálnu existenciu)
- napriek tomu nové a neobyčajné v jeho učení je práve pokus o dôkaz Boha z čistého myslenia, bez odvolávania sa na autority či zjavenie

Peter Abélard (1079 - 1142)
- prežil lásku k neteri jedného vysokého cirk. hodnostára (že vraj aj uzavreli tajný sobáš) a obaja za to boli kruto potrestaní a museli žiť v odlúčení, ona mu vypisovala listy plné vášne, lásky, spomienok a žiadostivosti a on jej odpísal: „Moja milá, obráťte sa k Bohu a žiadajte o odpustenie."

- preslávil sa racionálnym a metodickým rozvíjaním filozofie
- po veľkých polemikách o povahe univerzálií založil pri Paríži školu, kt. pritiahla množstvo študentov
- sv. myslenie necháva viesť logikou a postupuje veľmi metodicky
- jeho stanovisko k problému univerzálií sa nazýva konceptualizmus - všeobecné pojmy majú pred stvorením vecí sv. miesto v Bohu a po stvorení vecí v ľudskom rozume; reálne v prísnom zmysle je len konkrétne jednotlivé súcno; univerzálie nesú len význam, aby umožňovali ľudskú reč - jeho stanovisko sa približuje nominalizmu

Vrcholná scholastika (13. st.)
- je postavená na princípe zjavenej pravdy, my o nej nepochybujeme, len hľadáme argumenty, kt. by túto pravdu podopreli
- súvisí najmä s dielom Tomáša Akvinského a činnosťou novovznikajúcich mníšskych rádov - františkánskeho a dominikánskeho
- v celom jej obd.