vedám, kde sa usiloval vychádzať z pozorovania z pozorovania a skúsenosti
- aj ako prírodovedec, aj ako teológ si však zachovával odstup od sústavného odvolávania sa na rozumové dôvody (prir. rozum má sv. oblasť v logike, etike a metafyzike, v empirických záležitostiach však musí zachovávať zdržanlivosť, lebo tu platia iné zákony)
- podobný postoj odporúčal rozumu v záležitostiach zjavenia, pretože tu platí autorita Božieho Slova
- pripravil pôdu pre vstúpenie svojho žiaka Tomáša Akvinského

Tomáš Akvinský (1225 - 1274)
- nar. sa pri Neapoli v šľachtickej rodine, kt. ho predurčila na duchovnú životnú dráhu
- ako 5 r. prišiel do kláštora Monte Cassino, ako 14 r. odchádza na uni v Neapole, kde dostáva „moderné" prírodovedné vzdelanie
- vstup do dominikánskeho rádu -> prudký odpor rodiny, kt. mu v tom chcela zabrániť a rok ho držala v izolácií (uniesli ho a uväznili)
- rodina k nemu priviedla dievča ľahších mravov a nechali ich samých v miestnosti, boli tam veľmi dlho, a keď dievčina vyšla, stala sa mníškou
- robustnej postavy
- cirkev nemala skutky, na zákl. kt. by ho mohla kanonizovať a tak našla tento - na smrteľnej posteli si zažiadal sleďa, kt. bol však ťažko dostupný v meste, v kt. žili a zázrakom bolo, že akurát išiel okolo predavač, kt. ich predával
- v detstve ho nazývali nemý vôl
- keď písal sv. práce, diktoval 3 pisárom naraz
- realizovať ako teológ a spisovateľ sa prestal po mystickom stretnutí s Bohom

- potom študoval v Paríži a u Alberta Veľkého v Kolíne
- ako prof. teológie vyučoval v Paríži a Itálií
- cestou na lyonský koncil zomrel, neskôr jeho pozostatky uložili v Toulouse
- r. 1323 bol kanonizovaný (vyhlásený za sv.) a v r. 1879 bolo jeho učenie v zmodernizovanej podobe ako novotomizmus vyhlásené za oficiálnu filozofiu katolíckej cirkvi
- jeho učenie - tomizmus
- vyhlásený za knieža scholastikov

- diela: Komentár k Sentenciám Petra Lombarda, Otázky pojednávajúce o pravde, Suma teologická, Suma proti pohanom, O súcne a bytnosti

- vytv. originálnu kresť. filozofiu, jednotnú, logicky ucelenú koncepciu sveta, prírody a človeka, dôsledne založenú na náboženskej viere
- rehabilitoval rozum a Aristotelovo učenie (pokresťančil Aristotela)

vzťah filozofie a teológie
- vš. ostatné vedy sú slúžkami teológie („Filozofia je slúžkou teológie")
- teológia môže nadviazať na pravdy rozumu, kt. sú predmetom filozofie
- filozofia nie je v rozpore s teológiou a jej pravdami zjavenia
- nie sú 2 pravdy (teologická a filozof.), je len 1 pravda - pravda božia
- ak sa dostanú pravda filozof. a teológie, víťazí teológia, lebo ona je tá najv. pravda, kt.