je zlo iba neprítomnosťou či nedostatočnosťou

chápanie človeka, etika a teória poznania
- človek je spojenie duše (formy) a tela (látky), kt. tvoria substanciu človeka (duša je formou tela - „anima forma corporis")
- po smrti duša oddelená od tela exist. ďalej, je nesmrteľné, pretože je nehmotná
- človek je skutočnou korunou tvorstva: svojím rozumom má účasť na svete čistých duchov, svojím telom participuje na hmotnom svete

- v ľudskej duši rozlišuje myslenie a vôľu
- za východisko poznania pokladá skúsenosť nadobudnutú zmyslovým vnímaním; zo zmyslových obrazov rozum abstrahovaním získa získava podstaty, všeobecné obsahy
- napriek zmyslovému východisku vlastným predmetom rozumu sú teda všeobecné pojmy

- v etike na 1. miesto stavia úsilie dosiahnuť absolútne dobro, kt. je Boh
- morálny človek tomuto cieľu podriaďuje vš. sv. konanie
- vôľa nám umožňuje vyberať si medzi jednotlivými dobrami a rozhodnúť sa v prospech najvyššieho z nich
- dobrú vôľu kladie nad poznanie a podľa nej hodnotí mravnosť človeka

učenie o štáte
- prebral Aristotela - človek je spoločenská bytosť, panovník má mať právomoci ako Boh
- filozoficky zdôvodnil prvoradosť cirkvi
- št. moc pochádza od Boha
- moc panovníka musí byť podriadená vyššej duchovnej moci - na jej čele je Kristus, na zemi je to rímsky pápež
- pozemský život v št. je len prípravou pre budúci život

Neskorá scholastika (14. - 15. st.)
- etapa postupného rozkladu stredovekej filozofie a prenikania nových myšlienkových prúdov, kt. sa odlišovali od scholastiky
- obd. po r. 1350 nedosiahlo vo filozofii taký rozlet ako storočie predtým, napriek tomu nešlo o úpadok
- skúmali sa témy ako napr. gravitácia (Albert Saský), teória pohybu na zákl. impulzu, nárazu (Johannes Buridan), teória rýchlosti (Mikuláš Oresme).