živote)
- z pôvodných prameňov sa nezachovalo takmer nič, hlavný materiál o nich nám poskytujú Platónove a Aristotelove diela

- nevytvorili ucelenú školu, ich názory boli rôznorodé, no napriek tomu ich spájajú niektoré spoločné črty:
o profesionalizmus (platení učitelia múdrosti)
o rétorický spôsob vyučovania (majú veľké zásluhy vo filológii)
o šírenie skepticizmu (pochybovali o hodnovernosti našich poznatkov vzťahujúcich sa na vonkajší svet)
o relativizmus (pravda strácala svoju objektívnu hodnotu)
o naznačili existenciu prirodzeného práva a univerzálneho štátu
o kritizovali otroctvo (najmä mladší sofisti)
o v úvahách o spoločnosti, morálke a zákonoch vyvracali predstavy o ich božskom pôvode
- reč považovali za najdôležitejší nástroj človeka; veľký dôraz kládli na štýl a formu vyjadrovania, a najmä na spôsob argumentácie; učili, ako využívať a často aj zneužívať jazykové prostriedky - táto manipulácia s rečou, jej gramatickou a logickou výstavbou mala žiaka vyškoliť v umení presviedčať (napokon má pravdu ten, kto vie presvedčivejšie hovoriť)
- pojem „sofista" spočiatku označoval profesionálneho učiteľa rečníctva a argumentácie a nemal v sebe nič pejoratívne; až Platón vtlačil sofistom povesť špekulantov, ktorí málo dbajú na pravdu, čím sa podľa neho odlišujú od filozofov

Protagoras z Abve (480 - 410 p. n. l.)
- prišiel k záveru, že o nijakej veci nemožno povedať nič určité - každá výpoveď je subjektívna, relatívna a podmienená
- jestvuje iba „zdanie" a každé zdanie je rovnako pravdivé, ako aj nepravdivé, o každej veci a jave možno súčasne povedať odlišné a navyše i protirečivé súdy
- „Mierou všetkých vecí je človek, jestvujúcich, že sú, nejestvujúcich že nie sú." - podľa neho človek určuje, čo jestvuje, preto navrhol, aby sa za kritérium pravdy považovalo tvrdenie väčšiny ľudí na základe demokratického hlasovania
- väčšinu svojich úvah venoval človeku, jeho životu, praktickej i poznávacej činnosti; uvedomil si, že človeka obmedzujú nedostatočné poznávacie schopnosti (poukazuje predovšetkým na klamlivosť zmyslového vnímania) - vyjadril to aj v myšlienke o bohoch: „O bohoch nemôžem vedieť, ani že sú, ani že nie sú, ani akú majú podobu. Je to vec temná a náš život krátky."
- „Viem urobiť slabší dôkaz silnejším."
- obžalovali ho z ateizmu a donútili opustiť Atény, pri úteku z Atén (chceli ho zabiť) sa utopil na lodi
- „Hmota je plynúca. Pretože plynie, neustále niečo prichádza namiesto toho, čo odchádza, vnemy sa pretvárajú a menia sa podľa veku a stavu tela."
- „O každej veci sú dve protichodné tvrdenia."

Gorgias (483 - 375)
- gnozeologický relativizmus doviedol do krajnosti svojimi troma tézami:
1. Nič nie je.
2. Ak aj niečo je, nemožno to poznať.
3.