prostredníctvom príkazu „poznaj sám seba" má smerovať k všeobecnej blaženosti (eudaimónia), k vnútornej ľudskej harmónii; poznanie dobra a snaha o jeho naplnenie nevyhnutne vedú k cnosti; tam, kde vládne nevedomosť dochádza mravnému úpadku, a tam, kde vládne rozum sa duša napĺňa cnosťou => poznanie konkrétne ovplyvňuje mravné právanie človeka
- daimonion - najvyšší božský hlas, vnútorný princíp (neskôr za to súdený)
- ako zakladateľ etickej filozofie kládol dôraz na:
- dokonalé správanie, kt. sa formuje v kontakte s inými ľuďmi, pri prekonávaní prekážok, pri zdolávaní skúšok, pričom človek ostáva sám sebou
- najvyšší princíp, kt. je dobro, preto odporúča žiť podľa tohto princípu a podľa neho posudzovať seba i svojich súčasníkov
- obvinený na 2 krát:
1. krát - vykonštruované obvinenie, že kazí mládež, dostal nízky peňažný trest
odvolal sa, jeho daimonion mu to prikazovalo
2. krát - obvinený, že si vymýšľa nové božstvá, odsúdený na trest smrti (jeho žiaci mu chceli pomôcť, no on prijal rozsudok, lebo keby utiekol, zavrhol by svoje učenie a to nechcel, ani jeho daimonion mu nič nevravelo -> vypil čašu jedu)
- „Obrana Sokratova" (Xenofanes) - reč pred jeho smrťou
- v živote nič nenapísal, väčšinu spísal jeho žiak Platón
- o jeho živote sa dozvedáme predovšetkým z Platónových dialógov, od historikov Xenofana a Aristotela.