Klasická novoveká filozofia - Benedictus (pôvodne Baruch) Spinoza (1632 - 1677)

- holandský filozof židovského pôvodu, kt. rod. pochádzala z Portugalska
- vzdelanie získal v škole na prípravu rabínov
- už počas štúdia zaujal kritický postoj k náboženským dogmám
- za sv. názory bol vylúčený z amsterdamskej náboženskej obce a vykázaný z Amsterdamu
- aby si udržal materiálnu a duchovnú nezávislosť, zarábal si brúsením šošoviek (Hegel to neskôr komentoval: „Zamestnávalo ho svetlo") viedol študijný krúžok, kt. založil spolu s protestantmi
- brúsenie zhoršilo jeho pľúcnu chorobu; zomrel vo veku 44 rokov

- hl. diela: Princípy karteziánskej filozofie, Etika (napísaná racionálnym spôs. - matemat. a geometr.), Teologicko-polit. traktát, Rozprava o zdokonaľovaní rozumu

- od Descarta prevzal racionalistickú koncepciu poznania, ale jeho koncepciu vrodených ideí odmietol
- poznanie:
1. racionálne - pravdivé, zreteľné
2. zmyslové - neurčité, nepravdivé, iba pomocný prostriedok rozumového poznania

4 spôsoby vedenia
1. vedenie z počutia - najmenej správne, najviac omylné
2. vedenie založené na jednoduchej empirickej skúsenosti
3. racionálne vedenie - založené na príčinnosti; približuje sa dokonalému
4. intuitívne vedenie - uchopuje vec v jej bezprostrednej príčine; najdokonalejšie

racionálna intuícia
- intuícia sa opiera o vyšší rozum - „intellectus", kt. presahuje bežné „ratio"
- uchopujeme ňou zákl. čiže východiskové pravdy, napr. matematické axiómy
- hl. metódou poznania je dedukcia
- ideál deduktívnej (matematickej) vedy chcel aplikovať aj vo filozofii
- touto metódou vybudoval aj sv. dielo Etika

monizmus
- v chápaní substancie sa dopracuje k monistickému stanovisku
- zákl. vš. je 1 substancia - príroda, kt. je nekonečná, jednoduchá a nedeliteľná, nevznikla nijakým vonk. zásahom, pre sv. pohyb nepotrebuje nijakú vonk. príčinu - je príčinou samej seba (causa sui)
- synonymom prírody je Boh => je panteista
- „Deus sive natura" - „Boh čiže príroda" (x Descartovo „Deus et natura" - „Boh a príroda")
- substancia je nekonečná, má nekonečné množstvo podstatných vlastností - atribútov, čl. však poznáva iba 2
1. myslenie
2. rozpriestranenosť

- substancia sa prejavuje v našom svete prostredníctvom modov
- modus - spôsob prejavovania sa substancie bytia
- bytie rozlišuje na:
1. prírodu tvoriacu (natura naturans) - božská podstata, kt. produkuje seba i vš. ostatné
2. prírodu stvorenú (natura naturata) - samotné produkty, tzn.

veci
- podstatná jednota bytia zahrnuje mnohosť, pestrosť, premenlivosť duchovného i materiálneho sveta

kauzalita, determinizmus
- vš. javy skutočnosti (mody) sú navzájom deterministicky späté, podmienené
- vš., čo sa deje, je nevyhnutné
- prísny determinizmus je dôsledkom jeho racionalizmu, presvedčenia o rozumnom usporiadaní sveta
- prírode vládnu zákony, naše poznanie týchto zákonov môžu skresľovať ľudské afekty a vášne, ale takisto nás môžu privádzať k adekvátnemu chápaniu skutočnosti

etika
- sloboda človeka - musíme sa stotožniť s racionalitou samého bytia
- poznanie - zdokonaľuje človeka, smeruje ho k dobru a šťastiu
- šťastie je viazané na stupeň poznania, vrcholí k rozumovej láske k Bohu
- táto láska je aktívna a intelektuálna

- Teologicko-politický traktát (1670) - filologická a hist. kritika textov Starého zákona

štátne a právne ?
- Spinoza patrí medzi zakl. novovekej prirodzenoprávnej a zmluvnej teórie
- nadviazal na Hobbesovu koncepciu „prirodzeného" stavu ľudstva a uznal aj význam pudu sebazáchovy pri vytváraní št.
- za najdokonalejšiu formu št. považuje demokraciu, v kt. občania majú pocit, akoby žili podľa vlastnej vôle (na rozdiel od Hobbesa).