O tom, že je to univerzálny kozmický OHEŇ svedčí ďalší zo zlomkov.

B 7
„Jestliže se všechno stane dýmem,
pak nosy mohou rozpoznávat“.


Teda ako je treba porozumieť hérakleitovskej reči? To, že nejde iba o druhotný oheň, ale o už viac – krát spomínaný kozmický oheň, ktorý je garantom periodicity a ktorý zapadá zároveň do nekonečného boja protikladov, je možné chápať len na základe nejakého zákona, nejakej nevyhnutnosti, ktorá nemá individuálnu platnosť výpovede, autorom ktorej je Hérakleitos, ale ktorá platí nielenže lokálne ale absolútne, univerzálne, je to hérakleitovsky povedané το ξυνοον (TO XYNOÓN – TO SPOLOČNÉ):

B 1
„Nechápající jsou vždy lidé,
jak před tím, než slyšeli jsoucí řeč,
tak i když ji slyší poprvé.
Ač se všechno děje podle oné řeči, podobají se nezkušeným,
Když zakoušejí taková slova i taková
Díla,
Jaká já vykládám,
Když rozlišuji podle jejich
Přirozenosti
A ukazuji, jak se to s nimi má.
Ostatním lidem však zůstává
Skryto, co činí, když bdí,
Tak jako zapomínají, co dělají,
Když spí.

B 114
„Je třeba upevňovat se tím, co je
společné všem,
když se mluví s rozumem,
tak jako se obec upevňuje zákonem,
a ještě silněji.
Vždyť všechny lidské zákony jsou
Živeny tím jedním božským. Vládne tak, jak dalece chce,
A uspokojuje všechno
A má nad tím vrch“.

Ako je vidieť z týchto dvoch zlomkov, tá spoločná reč, ktorá je jedným (jediným) božským zákonom je tým, čo sa v gréčtine označuje termínom λογος (LOGOS).O tom, aký má význam v systéme Hérakleitovho filozofického myslenia sme si už však povedali na predošlých riadkoch. Post scriptum 1: hĺbka, o ktorej sme začínali celý výklad Hérakleitovej „reči“, má teda nielen „štylistický“ charakter, ale zároveň aj zmysel. Hérakleitova reč je skutočne hlboko premyslená...

Post scriptum 2: Doteraz sme sa stretávali s arché, ktoré bolo jedno (oheň, voda, vzduch). Takýto filozofický názor, v ktorom je vyjadrená podstata numericky jedna sa nazýva monizmus. Okrem toho by sme mohli povedať, že milétsky a hérakleitovský monizmu má podobu hylozoistického monizmu, pretože υλη (HÝLÉ znamená LÁTKA) a ζοων (TO, ČO JE ŽIVÉ, ale inde aj ŽIVOČÍCH) a takouto „živou látkou“ je aj milétska VODA, VZDUCH, ale aj Hérakleitov OHEŇ.



















EMPEDOKLÉS z AKRAGANTU

Vyššie sme poznamenali, že doposiaľ uvedené predsokratické školy boli označené termínom monistických systémov, to znamená, že každý z týchto systémov operuje s jedinou pralátkou, ktorá je základom všetkého diania, je základom mnohosti. Prípad Empedokla z Akragantu je však rozdielny. Prípad Empedoklovej fyziky, resp. kozmológie by sme na strane druhej mohli označiť prívlastkom pluralistický, pretože Empedoklés bude postulovať viacero ARCHÉ (presnejšie vyjadrené αρχαι - ARCHAI, čo je v gréčtine plurál od ARCHÉ. ), presnejšie povedané viac ako dve. Akým spôsobom, to ukážu nasledujúce riadky.

Empedoklove pozorovania boli do značnej miery upriamené na silu a mohutnosť všetkých štyroch živlov. To však neznamená, že predchádzajúce systémy boli o niečo nepresnejšie, či chudobnejšie. O spomínanej pluralite svedčí sám uvádzajúci zlomok.

B 6
„Nejprve poslyš, které jsou čtyři kořeny všeho:
zářivý Zeus a Héra, jež přináší život, a Hádes,
konečně Nestis, lidské jež prameny slzami živí“.

Na prvý pohľad nemusí byť hneď jasné, ktoré prvky sú myslené menami uvádzaných božstiev. Neskoršia analýza však ukázala, že božstvami sú myslené základné živly: OHEŇ, VODA, ZEM, VZDUCH. Tažkosti však bude tiež spôsobovať to, akým spôsobom dané prvky vládnu.