Ináč povedané, ako sa z jednotlivých štyxroch prvkov možno dopracovať k tak rozmanitej mnohosti , ktorá sa zmyslov predstavuje. Empedoklés preto potrebuje nevyhnutne uviesť hľadaný spôsob vytvárania mnohosti zo štyroch prvkov. Všimnime si ešte pred ďalším pokračovaním, že samotný pojem mnohosti je veľmi výstižne obsiahnutý už v druhotnom názve jednotlivých prvkov, a síce KORENE VŠETKÉHO (ριζωματα παντων – RHIZÓMATA PANTÓN). Empedoklés teda uvádza do systému proces, ktorý je vyjadrený pojmom μιξις (MIXIS – MIEŠANIE):

B 8
„Jiného cosi ti povím, že u žádné smrtelné věci
není rození, není též konce zhubné smrti,
nýbrž je míšení jen a vzájemné střídaní věcí
smíšených, avšak lidé to rozením nazývat zvykli“.

Tam, kde v predošlých kozmologických sysémoch išlo o proces vzniku a zániku, v systéme, ktorý prezentuje Empedoklés ide v princípe o proces transformácie. Tento proces MIEŠANIA, ako proces transformácie je možné predstaviť si za pomoci chemických procesov a Empedoklove MIXIS ide ruka v ruke s predstavou akejsi prvotnej primitívnej chémie. Teda tam, kde bol doteraz vznik a zánik je tu, u Empedokla miešanie koreňov všetkého a premena. Položme si spoločne s Empedoklom otázku: „Je proces miešania koreňov všetkého, procesom bezhlavým, náhodným a ľubovoľným, alebo je to proces, ktorého periodicita je určená niečím čo k nemu bytostne prináleží“? Ak by sme ponechali proces miešania len tak na náhodu, spreneverili by sme sa zásadám predsokratického spôsobu uvažovania a síce stále prítomnej božskosti, nevyhnutnosti. Preto sme nútení začať uvažovať o procese miešania ako o niečom, čo má svoje hybné princípy a to doslovne. B 26
„Střídavě kořeny vlády.