Dívčiny v jemná roucha a jinoši v suknice krásné,
Tkané, oděni byly, jež mírně se olejem leskly,
Děvušky čelenky krásné a junáci mečíky měli
Zdobené z ryzího zlata a řemeny pobité stříbrem. Brzy tu cvičenou nohou se pustili do kola v tanec,
Lehko, jak hrnčířský kruh, jenž dobře se do dlaní hodí –
Hrnčíř kdy sedne si k němu a zkouší, dobře – li běží –
Brzy zas tančili v řadách a kráčeli naproti sobě. Nadmíru četný dav kol toho libého tance
Plný radosti stál.
Též božský pěvec jim zpíval,
Na loutnu provodě zpěv.
Dvé kejklířů bylo tam také,
Kteří, když počali zpívat, se točili ve středu jejich.

Čtvrtý pruh: Ókeános.

Silný a velký proud tam vytvořil Ókenův
Kolem krajního lemu, kol dokola pevného štítu.

Ako je vidno z popisu a obsahu jednotlivých pruhov štítu, náš použitý pojem „hierarchizovaný“ nebol taký nepresný. Zvláštnym sa tu môže zdať forma do ktorej je akoby „zasadený“ svet, ktorý kuje boh Héfaistos: v strede je zem a nebo a tie obklopuje mohutný Okeános. V skutočnosti však ide o formu, ktorá pre štít nebola celkom vhodná, ale pre obraz sveta by bola výstižnejšia: guľa. Skutočne v 8. Knihe Illiady nájdeme takýto hoci veľmi stručný výklad sveta v podobe gule. Hornú oblasť gule spravuje Zeus, jej stred vymedzený samotným priemerom gule dostal do správy Okeános a spodnú časť spravuje Hádes, čiže boh podsvetia, podľa ktorého dostalo aj meno. Čo je dôležité všimnúť si, je práve samotný proces Homérovho postupu konštrukcie sveta. Homér pomocou Héfaista vytvára svet delením na protiklady, čiže dichotomicky (vytvorenie dvoch miest, vj ednom je mier, v druhom vojna, tie sa ďalej delia na dve, pretože v jednom ide o svadbu, v druhom o spor). V ďalšom výklade už pokračovať nebudeme. Dúfajme, že doterajší výklad bude na pochopenie homérskeho myslenia dostačujúci. V podstate sme chceli len poukázať na to, že mýtus v jeho prvotnom význame (ako výklad, príbeh o tom, čo sa skutočne udialo, alebo sa deje...) odráža znaky myslenia. A tam kde je prítomné myslenie, malo by byť zároveň prítomné i usporiadanie, a to aspoň ako výsledok myšlienkovej činnosti, keď už nie v samotnom procese myslenia. Bez nasledujúcej poznámky by bolo dosť náročné pokračovať ďalej. Tá bude obsahovať výklad niektorých pojmov, s ktorými začne operovať filozofia už v jej samotných prvopočiatkoch.

Κοσμος (KOSMOS)- hoci sa u Homéra v zmysle sveta, univerza nevyskytuje, musíme podotknúť, že to ani nie je možné. Pretože jeho pôvodný význam, v ktorom ho Homér používal (rovnako i Hésiodos) bolo usporiadanie „usporiadané“, „zoradené vojsko“, „usporiadaný dom“, ale taktiež „dobre udržiavané záhrady“.