A zakladateľom milétskej školy (hoci nikdy takú školu nezaložil) bol Tháles. Jeho žiakom bol Anaximandros a zasa Anaximandrovym žiakom bol Anaximenés. Najprv je potrebné zdôrazniť jeden neodmysliteľný fakt. Milétskou školou sa v dejinách myslenia začne niečo dovtedy neobyčajné. Každý z predsokratických filozofov bude hľadať αρχη (ARCHÉ), čiže prvotnú pralátku ako substanciu, základ všetkého bytia.
Hľadanie takejto pralátky bude zároveň činnosťou a výsledkom pozorovania, zmyslového skúmania, zaznamenávania, vypočítavania. To, čo síce vychádza z mýtu, ale zároveň ho prekračuje, prekonáva a stáva sa tým, čo sme označili pojmom LOGOS. Stáva sa filozofickou výpoveďou, organizovanou výpoveďou na základe skúmania. O predsokratických filozofoch sa zachovali niektoré údaje, ktoré sú spracované u Aristotela, Diogena Laertského, Simplikia ale aj Platóna

THÁLES. Okrem toho, že je známy ako matematik pre objav, ktorý učinil, a ktorý do dejín vedy vošiel pod názvom táletovej vety, ktorá hovorí o vpísaní pravouhlého trojuholníka do kružnice, bol ten istý Tháles predovšetkým filozof. Samotný pojem filozof prvý použil až Pythagorás, ale my ho používať budeme už na označenie prvých mysliteľov, ktorí začali popisovať svet filozoficky, teda nie mýticky. Tháles za spomínané ARCHÉ prehlásil vodu. Mal na to hneď niekoľko dôvodov. Ak zoberieme do úvahy, že Tháles bol predovšetkým pozorovateľom prírody (FYSIS) a tá je dynamickou skutočnosťou – vládnu v nej predovšetkým procesy vznikania a zanikania, potom je voda ako prazáklad, prvopočiatok asi tým najvhodnejším. Je základom života, je tým, bez čoho život nie je možný. Navyše si Tháles povšimol, že voda je prítomná v samotných počiatkom života, v smenách. Okrem toho si spomeňme na Homérov popis kozmu. Jeho okrajom bol Okeános, oceán, ktorý akoby u Tháleta len umocňoval predstavu o vode ako o pralátke. Spomínaný Diogenés Laertský udáva o Tháletovi aj jednu legendu, ktorá sa stane neskôr základným rysom zapadoeurópskeho myslenia. „Říká se o něm, že když vyšel z domu
pozorovat hvězdy, spadnul do jámy. Když začal
křičet, tak mu stařena, která u toho byla, řekla:
„Ty si Thálete, myslíš, že poznáš to, co,
je na nebi, když nejsi schopný vidět to, co je
u tvých nohou?“.

Tháles sa tu prezentuje ako mudrc, ktorý pozoruje hviezdne nebo a neprihliada na to, čo sa deje pod jeho vlastnými nohami. Túto legenddu možno chápať aj ako metaforu. Vyšší cieľ (rovnako zmyslový ako aj myšlienkový) necháva v ústraní to, čo sa v skutočnosti deje pod vlastnými nohami samotného pozorovateľa.