Hovoril, že zhromaždená a zhustená látka je chladom,
To riedke a uvoľnené – takto to nejako nazval
i týmto slovom – teplom.
Preto sa nehovorí nevhodne, že človek vypúšťa
z úst tak teplo ako aj chlad.
Lebo dych je ochladený, keď je stláčaný a zhustený
Perami. Keď však vanie z otvorených úst,
Vzniká riedkosťou teplo“.

Tento zlomok je doplnený pokračovaním:
„Anaximenés Milétsky, syn Eurystratov, bol
Anaximandrovym druhom. Tvrdil, že je jedna
základná prirodzenosť, tak ako onen tvrdil,
že apeiron. Nie však prirodzenosť neurčitá, ako u Anaximandra
Ale vymedzená.
Vravel, že je to vzduch. Vzduch sa čo do svojej podstaty
Rozlišuje riedkosťou a hustotou.
Keď sa stal riedkym, vzniká oheň.
Keď hustým, vzniká vietor, ďalej oblak,
A keď ešte viac zhustne, vzniká voda,
Ďalej zem, potom kamene, ostatné vzniká z tohto. Vzduch pôsobí večný pohyb, ktorým sa deje premena“.

Anaximandrov vplyv sa na Anaximena prejavuje najmä v tom, že vzduch ako ARCHÉ je NEURČITYM VZDUCHOM. Až jeho konkrétne prejavy, jeho URČITÉ prejavy, ktorými sú zhusťovanie a zrieďovanie či na túto pralátku zjavnou a zmyslami vnímateľnou. Doposiaľ je to pralátka, ktorá je mysliteľná ale pre svoju základnú vlastnosť nepredstaviteľná a nevnímateľná. Hérakleitos z Efezu

Hérakleitos z Efezu bol označovaný prívlastkom Σκοτεινος (SKOTEINOS-TEMNÝ). To, či tomuto označeniu vďačí za svoju povahu, alebo skôr za svoj spis, ktorý, rovnako ako i spisy Milétskej školy, niesli názov Περι φυσεως (PERI FYSEÓS-O PRÍRODE), ponechajme vlastnému súdu každého, kto sa čo to dozvie niečo o Hérakleitovej osobe. Na margo tejto dilemy ale môžeme uviesť jeden zaujímavý postreh, autorom ktorého je Sókratés. Ten po tom, čo si prečítal spomínaný Hérakleitov spis poznamenal: „To, čomu som porozumel, je výborné, aj to, čomu som neporozumel, je výborné; ale človek by na to potreboval jedného delfského potápača“. A o filozofickej, ba niekedy mystickej hĺbke niektorých zlomkov (pretože z celého Hérakleitovho spisu sa zachovalo okolo 135 zlomkov), nebude treba pochybovať. Aj to však ponecháme na ľubovôľu čitateľa. Hérakleitos z Efezu patrí rovnako medzi „fyzikov - kozmológov“ svojej doby. Je tiež starogréckym hľadačom ARCHÉ. Jeho výsledky hľadania sú podobné výsledkom Miléťanov, avšak definitívny rozdiel sa dá presne určiť až po dôkladnejšom preskúmaní jeho fragmentov. B 30
„Kosmos, stejný pro všechny,
neučinil žádný z bohů ani lidí,
ale vždy byl a je a bude –
stále živý oheň,
který se zažehává podle míry
a uhasíná podle míry.

Hérakleitos, ako je vidieť, prehlásil za ARCHÉ OHEŇ (πυρ – PÝR). Nestabilnosť tohto prvku je nemysliteľná.