Oheň, ktorý ako každý iný oheň môže predsa vzplanúť aj bez malého pričinenia niečoho druhého. Okrem toho, ak raz vzplanie, je pri jeho rapídnom rozširovaní veľmi obtiažne uhasiť ho. To však za žiadnych okolností neplatí pre ten OHEŇ, o ktorom hovorí Hérakleitos. V prvom rade je potrebné uvedomiť si, že OHEŇ, Hérakleitov OHEŇ je kozmickým ohňom, dokonca s ním do určitej miery splýva. A rovnako ako je KOSMOS identický sám so sebou, rovnako nemôže niesť stopu jeho tvorcu. Pretože ak položíme medzi OHEŇ a KOSMOS znamienko „rovná sa“, dospejeme tak k zisteniu, že žiadnu zdedenú vlastnosť po tvorcovi nemá, a preto aj k jeho ďalšej podstatnej vlastnosti: večnosť. Tento, teraz už trochu bližšie určený KOZMICKÝ OHEŇ je riadený. Je určiteľný (determinovateľný) tiež na základe svojej periodicity. A to je pojem, ktorý je pre pochopenie tak prípadu OHŇA ako aj predsokratického ARCHÉ vôbec nevyhnutné. Pojem periodicity v sebe obsahuje myšlienku nejakého usporiadania (a pojem KOSMOS takýto význam de facto má), poriadku, na strane druhej vyjadruje proces vzniku a zániku, ktorý je v prírode a vôbec vo vesmíre periodický. Je potrebné uvážiť však ešte nasledovné. Keď uvažujeme o periodicite, predovšetkým s ohľadom na proces vzniku a zániku, musí nám byť známa a zrejmá ich príčina. Hérakleitos túto príčinu určil následovne:

B 53
„Zápas je všech otec, všech král,
A jediný předvádí jako bohy, jiné jako lidi;
Jedny činí otroky, jiné svobodnými“.

Tou príčinou je teda SPOR, ZÁPAS (Πολημος-POLÉMOS). Hérakleitos pozoroval výsledok univerzálneho SPORU, ZÁPASU, ako všadeprítomnú príčinu všetkého pohybu v prírode. Dokonca aj samotný fakt, že v ľudskej spoločnosti je jeden otrokom, iný zasa slobodným, jeden je smrteľným človekom, druhý zasa nepominuteľným večným bohom, je znakom ZÁPASU, SPORU. Je to príčina večného dynamizmu kozmu, ktorý v ňom vládne. Je to neustály boj protikladov.

B 80
„Je třeba vědět, že zápas je oním
společným,
a právo je sporem,
a všechno vzniká sporem
i podle onoho potřebného“.

Až doposiaľ bola reč o ARCHÉ ako o jednotlivých PRVKOCH, či ŽIVLOCH. Ak chceme spoznať takýto prazáklad, všetkého existujúceho, stačí (ako by sa zdalo) na to použitie niektorého zo zmyslov. Toto zdanie je však klamné. Dokonca uznajme, že je naozaj iba zdaním. Ak by sme sa upriamili napríklad na Hérakleitov OHEŇ, stačilo by nám použiť čuch na to, aby sme identifikovali jeho silu.