referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Henrieta
Nedeľa, 28. novembra 2021
Prednášky z dejín filozofie
Dátum pridania: 27.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: philomato
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 821
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 17
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 28m 20s
Pomalé čítanie: 42m 30s
 
Poznámky k dejinám filozofie

Antická filozofia
Obdobie vynárania sa filozofie z mýtického myslenia,
Predsokratická filozofia po Empedokla

„Nuže já ti začnu mluviti, ty pak vyslyš moje slova, o tom,
které cesty zkoumání jediné jsou myslitelny:
jedna, že jsoucno jest a nemůže nebýt,
to jest cesta přesvědčení (neboť sleduje pravdu);
druhá, že ho není a že nutně musí nebýt,
toto však je – pravím, ti – naprosto nemyslitelná cesta.
Neboť nejsoucí bys ani nepoznal (neboť to je nemožné),
ani nevyslovil.
...neboť totéž je poznávat a být.
Parmenidés z Eley.



Filozofiu nie je možné chápať ako niečo, čo vzniklo odrazu, a navyše bez akéhokoľvek dôvodu. Aj tá ako aj iné disciplíny má svoj zrod, vznik a vývin. Preto je treba položiť si otázku, „čo je to, v čom sa filozofia rodí, vzniká a vyvíja sa?“ Filozofia sa rodí a vyvíja až do svojho skorého raného štádia v tom, čo nazývame mýtus. V bežnom používaní tohto termínu sme náchylní myslieť pod ním niečo neskutočné, bájne, vymyslené. Tu sa takéhoto chápania významu slova mýtus musíme vyvarovať. Tento bežný, zaužívaný význam je až druhotný a môžeme tvrdiť, že aj nepravdivý. Prečo? Starovekí Gréci, od ktorých sme zdedili tento pojem ho chápali úplne ináč. V homérskom období gréckych dejín existovali dva zdroje, z ktorých sa môžeme dozvedieť, ako to vlastne s obsahom pojmu mýtus bolo. Samotný grécky pojem μυθος (MYTHOS) Gréci homérskeho obdobia chápali ako príbeh toho alebo výpoveď o tom, čo sa skutočne udialo alebo sa deje, teda to, čo je bytostné. A spomínanými zdrojmi sú Homérove Illias a Odyssea a Hésiodove dve mysliteľské básne a to Theogonía a Práce a dni. Illias, Odyssea, Theogonía, Práce a dni, tieto texty sú jednoducho mýtami. A čo je mýtus, to sme si už upresnili. Ostáva však jedna podstatná otázka: Čo je na týchto príbehoch, na týchto výpovediach skutočné, bytostné? Možno namietať, „veď tie sú plné božstiev, plné príbehov“, plné.. premyslenej skutočnosti. Starí Gréci mali svoj obraz skutočnosti, ktorý bol vysoko organizovaný. Možno povedať bol štruktúrovaný a predovšetkým hierarchizovaný. To je to podstatné a vystihujúce slovo: hierarchizovaná mýtická skutočnosť. Tieto dve určenia (hierarchizovaná a mýtická sa nijako nevylučujú, práve naopak obe do seba zapadajú). Homér bol oproti Hésiodovi o trochu starší a preto sa patrí dať mu v našom výklade prednosť. Jednoducho si to autorské prvenstvo zaslúži.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Patočka, Jan, Přednášky z antické filosofie, Edward, Hussey: Predsokatická filosofie, Hans Joachim Storig:Malé dějiny filosofie, Les présocratiques, PUF, Paris 1986
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.