Zmysly majú u neho úlohu sprostredkovať nám bytostné formy, ktoré tkvejú v konkrétnych jednotlivých veciach a tvoria ich štrukturálne formy. Jednotlivé zmyslové vnemy sú samozrejme individuálne odlišné, ale možno z nich získať všeobecný obraz, keď si odmyslíme vedľajšie individuálne odlišnosti. Získanie všeobecnej formy nazýva Aristoteles abstrakciou. Pri vlastnej tvorbe pojmu sa podľa Aristotela zapája duchovná sila, neskôr nazývaný „činný rozum“, prostredníctvom ktorého sa vnútorné formy v zmyslových vnemoch stanú viditeľnými, tak ako aj farby sa stanú viditeľnými len prostredníctvom svetla. Aristoteles sa tým v podstate vracia predsa späť k Platónovi. Obaja by mohli povedať to, čo neskôr povie Kant, že naše poznanie síce začína zmyslami, ale nespočíva len v zmyslovom poznaní. „Rozum“ je niečo osobitné a je viac ako zmyslovosť.