Sokrates vždy uvádza, že vždy hovorí pravdu a koná v súlade so zákonom a úvádza situáciu: Keď vládla demokracia, Sokrates bol členom rady, začali súdiť 10 vojvodcov a to protizákonne, ako sami neskôr priznali.Sokrates sa ako jediný postavil na odpor, aby nerobili niečo protizákonné.Neskôr, keď nastúpila oligarchia - vláda tridsiatich – poslala po Sokrata ako piateho do úradnej miestnosti a nakázala im priviesť Leonta Salamínskeho, aby ho dali popraviť.No vtedy opäť Sokrates odmietol urobiť niečo takého – nespravodlivé a bezbožné – čím sa vystavil nebezpečenstvu.
4

Ešte sa obhajuje pred tým, že kazí mládež.Tak určite by táto mládež postupom času prišla nato že ich kazil a teraz by predstúpili a žalovali ho tiež.No nespravili tak, to znamená že je nevinný.
Pre svoju povesť a pre dobrú povesť celej obce sa Sokrates nechcel ponižovať pred súdom a ľuďmi tým, že privedie svoju rodinu a príbuzných, ktorí budú prosiť, aby ho ušetrili.
Melétos mu navrhuje trest smrti.Sokrates si dáva otázku aký trest si teda zasluhuje za to že napomínal ludí, aby sa zlepšili a že preukazoval dobrodenie? Navrhol si stravovanie v prytaneiu, lebo si nechcel dať väzenie, ani pokutu (lebo néma peniaze) alebo vyhnanstvo (lebo by sa stalo to isté čo v Aténach).No pokutu možno a to len pod podmienkou, že by bola malá, lebo nemá peniaze.
Tým, ktorí hlasovali za jeho odsúdenie, Sokrates ešte predpovedá, čo príde, že po jeho smrti príde na nich trest omnoho väčší a ťažší, než je smrť a to bude taký, že ľudia ich budú karhať za to čo spravili a tým viac ich to bude mrzieť čím tý ľudia budú mladší, no budú i nebezpečnejší.
A s tými čo hlasovali za jeho oslobodenie by si rád Sokrates pohovoril o tom, čo sa vlastne stalo.
Hlas daimoniona, ho za celý čas jeho obhajoby vôbec nevaroval ako obvikle,keď rečnil u ľudí a na námestí.Vysvetľuje si to teda veľmi jednoducho a to tak, že čo sa mu teraz prihodilo nieje zlo – teda ani smrť, na ktorú ho odsúdili ani súd ktorým musel prejsť – domnnieva sa však, že to je dobré, lebo ho božské daimonion nevarovalo.
„ Chápme to teda ako veľkú nádej, že je to niečo dobré.Smrť je totiž jedno z dvoch: buď to znamená nejestvovať a mŕtvy nemá o ničom nijakého pocitu, alebo je smrť podľa toho, ako sa hovorí, nejaká premena a pre dušu odchod z tunajšého miesta na iné.“
Podľa toho čo Sokrates hovorí si predstavuje smrť ako spánok, v ktorom nie sú sny – žiadne pocity. No v tom druhom prípade, prechodu duše na iné miesto,kde sú všetci čo zomreli – Homér, Orfeus, Odyseus, Hesiodos a tisíce ďalších ľudi.Tam by tiež pokračoval vo svojich rozhovoroch, aby zistil kto je múdry.
Teda ani jedna zo smrti pre neho nieje trest, skôr vyslobodenie.










5

Sokrates skončil svoj život vypitím čaše bolehlavu. Obdivoval Spartu a preto sa stal podozrivým.V roku 399 pred n.l. ho traja občania obvinili, že neuznáva tých istých bohov a že kazí mládež.Pretože bol priateľom Alkibiada a niektorých členov Tridentu, začali ho pokladať za človeka, ktorý nabádal tých, čo škodili demokracii.Nazdával sa, že celý jeho život svedčí v jeho prospech, preto odmietol pripraviť si obhajobu a vyvolať lútosť sudcov, keby pred nich predstúpila celá jeho rodina.
Na smrť bol odsúdený malou prevahou hlasov.
Priatelia naňho naliehali, aby ušiel, on im však odpovedal, že by zničil mesto, ak by nerešpektoval rozsudok.
Jeho “žiaci“ z jeho smrti urobili odstrašujúci príklad, pretože o Sokratovy hovorili ako o obeti demokracie.