Vidina peňazí je veľká, preto prostriedky, ktoré sú použité, nie sú dôležité. Našu dobu charakterizuje snaha mať viac a viac. Charakternosť je už zbytočná, ostáva len závisť voči iným. ,,Závisť sa konštituuje ako princíp necharakternosti, ktorá sa zo svojej nízkosti chce doplížiť hore, aby sa stala niečím.“ /Kierkegaard: Současnost , Váhy , 1969 , str. 34/ Chce znevážiť Význačnosť a nahradiť ju sebou. Toto prispôsobenie Závisti je nivelizáciou verejnosti, je abstraktným počínaním vyhýbajúcim sa rozruchu, avšak pôsobiacim deštrukčne. Práve nivelizácia je to, čo moju dobu odlišuje od tej tvojej. Sokrates: Prečo?
Climacus: U Vás môžeme hovoriť o Význačnosti, slobodný občan – otroci, no u nás už len o nivelizácii ako o negatívnej jednote vzájomných vzťahov jednotlivcov. Tým však nechcem povedať, že u Vás niet Závisti. Jej príkladom je ostrakizmus, ako nutná obrana voči Význačnosti, ale táto dialektika je len jej potvrdením. U nás sa aj ten najnadanejší jedinec nedokáže vymaniť s pút reflexie, uvedomí si, že tvorí len malý zlomok spoločnosti. Týmto krokom stráca svoju Význačnosť.Doba hrdinov už pominula. Žiadny ani výnimočný jedinec nie je schopný poraziť nivelizáciu. Sokrates: A nikdy sa o to nikto nepokúšal?
Climacus: Omyl, snahy o návrat k revolučnej dobe boli, no všetky skončili neúspechom. Je to pochopiteľné, nivelizáciu nezabije jedinec ani skupina, dokonca ani národ. Táto abstrakcia je spoločnosti vlastná, pretože v nej absentuje individuálna vnútornosť. Sokrates: Rozumiem. Únik nie je možný.
Climacus: To zas nie. Každý jeden z nás sa môže nivelizácii otočiť chrbtom. Skutočná viera v Boha je odsúdením nivelizácie, nie však jej odstránením zo spoločnosti. Hoci sa nájdu jedinci, ktorí ju odsudzujú, ich Význačnosť nikdy nenadobudne celospoločenský význam. Oni sami ostanú len priemerný občania našej ľudskej komunity.
Sokrates: No stále neviem kde a ako nivelizácia vznikla.
Climacus: Skoro som zabudol na pôvodcu a mozog nivelizácie, verejnosť. Najskôr musí byť vyvolaný fantóm, akási bezmenná abstrakcia, ak sa má realizovať vlastná nivelizácia. Tento fantóm je akési všeobsiahle niečo čo je totožné zo všeobsiahlim nič. Pritom verejnosť je vždy menej, ako jednotlivec.